BIRDZ Magazín

Oči Gargamelovho kocúra spievajú o kvietkoch (recenzia)

Keďže títo chlapci z Banskej Bystrice a jej okolia dali svojej kapelke názov priam šmolkovský, treba hneď na začiatok uviesť veci na správnu mieru. Oči Gargamelovho kocúra vypustili do sveta kvety plné energie. Doslova. A keďže ide o partiu veselú, výsledkom nie je len ďalší melodický metalcore. Tu sa dostávam k vysvetleniu, prečo svojej tvorbe nasadili vyššie spomínané pomenovanie „retardcore“. Vlastne nejde o nič revolučné, čaro tejto netradičnej škatuľky sa skrýva v detailoch. Ale pekne po poriadku:



Úvodná skladba albumu "Flowers", „No place to hide“ v podstate poslucháčovi hneď predostrie, na čo sa má tešiť (prípadne obávať). Od prvej chvíle počuť atmosféru dotvárajúce zvuky, do ktorých vstupujú poriadne našľapané bicie a neúprosné kvíliace gitary. Následne zisťujem, že Kubov škrek má ten správny drive a ani ten spev nie je vzhľadom na žáner najhorší, skôr len málo výrazný. Dokonca sa dostavil aj pocit, že som si nepustil tuzemskú kapelu, ale napríklad ich zahraničných švédskych kolegov z kapely Adept. A aby sa naplnila podstata retardcoreu, čerešničou na torte sú občasné vtipné zvuky najrôznejšieho charakteru.



Detaily síce väčšinou naozaj nechýbajú, ale keď som pokračoval v počúvaní tohto albumu, ani ony neprebili fakt, že aj keď pesničky nie sú identické, cítiť z nich prílišnú jednotvárnosť. Či už ide o dvojku „Clown“ alebo trojku, ktorá je rovnomenná samotnému albumu, to množstvo energie sa zmení len na agresívny útok na ušné bubienky. Až napokon prichádza na na rad kúsok nazvaný „Crossroads“, ktorý by sa stratil v šablóne, nebyť basového minisóla. Vtedy sa už našťastie naozaj žiadaná zmena dostaví.



Ak by ste šli zarovno s článkom a počúvali práve rozoberanú pieseň, v túto chvíľu by som sa vás opýtal, či počujete ten kľud. Kľud, ktorý poslucháča pripravuje na niečo silné, a síce tak trochu slaďák. „It’s surrounding me“ nasadzuje latku nahrávky vyššie. Cítiť melanchóliu, dominantná gitara ponúka ešte melodickejší zážitok a stále rovnako dobrý výkon speváka nadobúda ďalší rozmer. Aj ten zriedkavejší spev dobre zapadol, hoci v ňom cítiť neistotu.



„Good night white pride!“ Zaznie skupinový názor v „Neckless generation“. Vokálny prejav sa však stráca v trochu jednotvárnejšej inštrumentálnej zložke. Aspoň že refrén vyznieva hymnicky.



EoA si dali najviac záležať zrejme na prechodoch. A najviac to počuť v piesni, ktorá nesie názov „Vermin“. Ucho poslucháča obšťastní pekná hra na basgitare, no celok je to dosť nesúrodý. Koniec koncov, ťažko po úvodných skladbách povedať či je to dobre, alebo skôr zle.



Ak ste počuli o ich spoločnom turné s lučeneckými Lostinmind, tak potom budete vedieť, o kom je reč, keď prezradím, že na predposlednej pesničke „Like the wings of butterfly“ má svoju zásluhu aj ich spevák. A ako to dopadlo? Nie je to len ďalšia nadupaná bomba, pri ktorej by ste si najradšej párkrát hodili vlasmi o 360°. Je to niečo viac. Opovážim sa tvrdiť, že sme práve pri vyše päť minút trvajúcom vrchole tohoto debutu. Až po túto skladbu boli práve emócie to, čo album najviac postrádal. Možno trochu nečakané, ale každopádne vydarené gitarové sólo výbornú skladbu len podčiarkne.



Nakoniec prišiel rad na „Rain“, aby to celé zmyl. Perfektne zvolený inštrumentálny záver, veľmi sa hodí aj po predchádzajúcej piesni. Albumu dáva úplne nový rozmer a mňa núti zamyslieť sa nad tým, ako im napadlo zakončiť to takto netradične. Hoci je toto finále samo o sebe dosť nevýrazné, ale keď sa raz započúvate do tých jemných a zároveň pochmúrnych detailov, bude vás mrzieť, že po necelých troch minútach je koniec. Ale aj priveľa melanchólie škodí. Vo mne tento celok evokuje pocit seba samého stojaceho uprostred dažďa, ktorý sa spustil po niečom tragickom. Tým samozrejme nenarážam na všetky predchádzajúce skladby, ale keď si takto dodatočne na ne spomeniem, už aj tie majú po daždi inú chuť.



Celé by som to zhrnul ako vydarený debut, ale zároveň album, ktorý sa stráca vo svojej jednotvárnosti a vyniká z neho len pár piesní. Hoci poznám Eyes of Azrael ešte z čias ich predchodcu Die for All, až pokým som si nevypočul celý album "Flowers", neveril som im. Teraz však viem, že toto nie je len priemer. Dokonca ak by sa ešte trochu posnažili, majú čo ponúknuť aj ľuďom, ktorým akékoľvek hardcore či metalcore odrody hudby nič nevravia. Tiež na celkovej kvalite pridáva fakt, že spevákova angličtina je veľmi dobre počúvateľná a kvalita zvuku je tiež na solídnej úrovni. Osobne som už teraz veľmi zvedavý, kam to tieto spotené rite dotiahnu. Nedávny krst im napovedá ružovú budúcnosť...



7/10



Kompletný tracklist:

1. No place to hide (3:42)

2. Clown (4:29)

3. Flowers (3:25)

4. Crossroads (4:06)

5. It’s surrounding me (3:03)

6. Neckless generation (3:19)

7. Vermin (3:05)

8. Like the wings of butterfly (5:20)

9. Rain (2:41)





autor: Dominik Abrahám, 15. február 2011 17:30
Zdieľaj článok na facebooku

Komenty k článku

  1. 1
    Dejvido

    25 ročný muž

    to sa mi páči ^^
  2. 2
    Chillout

    27 ročná žena
    somewhere over the rainbow

    :*
  3. 3
    Saddath

    29 ročná žena

    z toho nadpisu som si myslela,ze ty co kurva fajcis?:D
  4. 4
    Nicmanenapada

    29 ročný muž

    @saddath<br />
    náhodou nič :P
  5. 5
    Saddath

    29 ročná žena

    @nicmanenapada no sorry chlape, ale kedze tu kapelu nepoznam,ine ma nenapdlo:d
  6. 6
    Kirk6661

    28 ročný muž
    Bratislava

    Dobre triko ma:P
  7. 7
    Kirk6661

    28 ročný muž
    Bratislava

    Dobre triko ma:P