Rews

Sono - Solid State (2002)



Dnes si predstavíme elektronickú nemeckú kapelu z Hamburgu. Volajú sa Sono, majú na konte 6 albumov a čoskoro oslávia 20 rokov existencie. A za ten čas sa im podarilo prejsť skutočne veľkú cestu. Členovia sú Lennart A. Salomon (spev, gitara) Florian Sikorski (klávesy) a Martin Weiland (klávesy, DJ). Počas pár nasledujúcich dní si rozoberieme ich kompletnú diskografiu a najlepšie je začať ako inak, ich debutovým albumom z roku 2002 - Solid State.

S touto kapelou som sa stretol prvýkrát, keď som mal 14 rokov a ich tvorba mi hneď udrela do ucha. Nešlo o žiadny typický pop. Miestami som z ich skladieb mal trošku zmätené pocity, no o to viac som sa potom o ne zaujímal. Dokázali ma zaháknuť, no nevedel som čím. A všetko to začalo klipmi k ich singlom "Blame" a "2000 Guns". Už vtedy som z tých skladieb cítil silnú atmosféru a neustále ma držali. Obzvlášť 2000 Guns. A preto keď som zistil, že vydali aj debutový album, neváhal som a siahol po ňom. A doteraz som vďačný, že som si tento album dostal do svojej CD kolekcie. Ale

Začíname celkom príjemným klavírovým introm s názvom "Snow", z ktorého veľmi plynule prejdeme do už vyššie spomínanej skladby "2000 Guns". To prepojenie je podľľa mňa skvele zapracované a v momente ako Lennart začne spievať, atmosféra skladby začína prechádzať priamo do kostí. Okrem toho si myslím, že skladba má čo povedať aj po rokoch ( "2000 guns, burning like fire, 2000 boys armed with desire ... 2000 years shattered with violence"). Text nepotrebuje veľa slov na to, aby bol účinný a pri tejto skladbe to platí perfektne.

Pokračujeme trošku baladickejšou skladbou "Since You´re Gone", ktorá podľa mňa veľmi dobre naväzuje na predošlú skladbu a dodáva albume na kompaktnosti. To je podľa mňa aj najsilnejšia stránka celého tohto albumu. Pôsobí veľmi kompaktne, zrelo, ucelene a jasne. A tá temná elektronická atmosféra mu skutočne len pridáva. Pri tejto skladbe trošku však prechádzame do iných tieňov. Opäť platí, že všetko stojí na atmosfére. A hoci je to o stratenom vzťahu, skladba nepôsobí tak gýčovito ako väčšina hitov tohto typu.

Posunieme sa ale trošku ďalej k skladbám "Breaking The Bridges" a "Keep Control". Myslím si, že od tohto momentu sa trošku viac začína definovať celkový zvuk albumu. Obzvlášť "Keep Control" je veľmi výraznou a zapamätateľnou skladbou. Okamžite udrie do uší. "Breaking The Bridges" je skôr vyrovnané a pokojné zanechanie minulosti za sebou, kde je treba nájsť pokoj v duši. Aj za cenu spálenia všetkého, čo bolo. Občas je to treba. A myslím si, že najlepšie to dotvára opäť Lennar, keď hlasom ide trošku hlbšie. Funguje to.

Pokiaľ chceme trošku romantickej atmosféry, tak pokračujeme pomalou skladbou "Red Sky". Pre mňa možno slabší element albumu, ale skvele zapĺňa miesto medzi "Keep Control" a nasledujúcou "Blame". Tu máme naopak veľký highlight albumu. Rokmi neskôr je to stále silne rezonujúca skladba s dobrými zvukmi a všetky momentky medzi spevmi sú podľa mňa vynikajúce. Uznávam.

Pokračujeme inštrumentálnou skladbou "God´s Town" , ktorý nás viac-menej celý čas drží v dobrej atmosfére v kombinácii klávesov a gitár. Skladba by možno potrebovala trošku nejaké výraznejšie vybočenie, no ohliadnuc od toho je dobre spracovaná.

Potom sa však veľmi teším na dvojicu po sebe idúcich skladieb "Movin´On" a "So Restless". Obe sú intenzívne, a pritom úplne iné. "Movin´On" ma okamžite chytí svojou razanciou, ktorá je vysoko presunutá aj do spevov v slohe a našlapaným refrénom. "So Restless" zase akosi pokojne cez veľmi silný a zapamäteľný beat pretlačí myšlienku, že chceme občas od všetkého utiecť a sme unavený z celého života a všetkého čo sa deje. Obe skladby sú pre mňa highlightmi na albume.

Druhá inštrumentálna skladba "Alto Drive" je podľa mňa zaujímavejšia než prechádzajúca "God´s Town". Gitary a basy sú tu veľmi silné a tie scratche, ktoré tu zaznejú sa mi doteraz veľmi páčia. Akosi to posúva skladbu svojou vlastnou cestou a musím ju veľmi uznať. Mám rád aj to gitarové sólo pri konci.

A čo urobiť lepšie, než zakončiť album dvoma silnými skladbami? "Still The Drug" je podľa mňa fascinujúca jazda od začiatku do konca. Ten absolútne flegmatický tón, ktorým to Lennart spieva dodáva tejto skladbe úplne zvláštnu energiu. Ako keby z neho zmizol všetok život. A keď si človek vezme tému skladby, tak je to o to silnejšie. Okrem toho veľmi dobre využité zvuky vytvorili jednu z najlepších skladieb na albume. A jediné čo ostáva, je zakončiť to poslednou skladbou "Wherever You Go".

O vokály na tejto skladbe sa postarala speváčka Jorane a po tom všetkom, čo sme mali možnosť počas albumu počuť je pre mňa toto ako nádherné záverečné uzavretie celého tohto albmu. Refrén je doteraz jeden z najlepších, perfektne vybudovaná atmosféra, ktorá v závere ešte jemne naberie grády a vytiahnuté je tu absolútne maximum. Neveril som, že to je možné, ale keď som počul úvod, tak to pôsobilo ako keby sme si zopakovali čo bolo v "Snow" ale v každej jednej časti sa dokáže skladba viac a viac budovať až dojde do skvelého konca.

Skladby sa nijakým spôsobom neatakujú, každá má veľmi dobre zvolené svoje miesto, album nie je ničím výrazne preplácaný, ani sa na nič nehrá. Jeho jediné mínusy sú pre mňa fakt, že Lennart nie je veľmi talentovan spevák. Drží sa vo svojej zóne a občas to nie je čisté, no všetko to vie vylepšiť celkovou atmosférou, ktorú jeho hlas prináša. Možno by som mohol ešte pripustiť, že občas sú niektoré skladby trošku dlhšie než je nutné, no na druhú stranu ich počúvam rád. A niekedy mi vyhovuje, že s nimi môžem stráviť viac času. A ak môžem tento album počúvať od začiatku do konca a nič ma nepresviedča, aby som skladbu prepol, je to pre mňa veľmi dobrý signál.

Dodnes hodnotím album ako silne atmosférický a fascinujúci na počúvanie. Má svoju hutnosť a svoju silu a vie ju naplno ukázať. Nepotrebuje byť agresívny ani najkvalitnejšie odpsievaný. Stačí do toho dať čo najlepšiu atmosféru a robiť album s víziou. A výsledkom je podľa mňa ukážka skvelej muziky. Ak máte radi elektronickú undergroundovú tvorbu, dajte albumu šancu. Možno presvedčí aj vás.

Hodnotenie: 9/10



autor: Endre-silentname, 12. august 2019 14:52
Zdieľaj článok na facebooku
196 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku