Rews

The Naked And Famous - In Rolling Waves (2013)

3 roky od vydania debutového albumu prišla novozélandská formácia "The Naked And Famous" so svojim novým album "In Rolling Waves". S týmto albumom už boli aj spojené nejaké očakávania. Minimálne z mojej strany. Svojim debutom "Passive Me, Aggressive You" celkom slušne zamiešali kartami vo svete muziky, je treba prísť s výrazným pokračovateľom, ktorý si ma opätovne získa. A myslím si, že so svojim druhým albumom Alisa a Thom sa nielenže kvalitatívne dotiahli na svoj debut, ale v mojich očiach ho celkom solídne aj preskočili. Album pôsobí intenzívnejšie, vážnejšie a aj o niečo temnejšie. Mladická nevybúrenosť debutu sa stratila, tentokrát od nás chceli, aby sme ich naozaj počúvali. A myslím si, že to funguje dobre.

Pre mňa je najväčšie plus albumu, že pôsobí kompaktnejšie, menej agresívne a kapela viac necháva vyzdvihnúť jednotlivé melódie, alebo len nápady, ktoré sa tu objavili. Je to citlivejšie, je to viac zapamätateľné, no súčasne je cítiť tú temnotu, ktorá miestami vie človeka pohltiť. Najmä ak sa musíme vyrovnať s niečím, čo nás veľmi trápi. Veľmi dobrý príklad je napríklad skladba "I Kill Giants" kde Alisa hovorí o svojich vnútorných pocitoch v čase, keď jej umrela mama na rakovinu. A stačí len jedna veta do refrénu, aby sme to pochopili: "Why couldn´t we save you?"

Poďme si teda rozobrať najsilnejšie momentky albumu. Úvodná skladba "A Stillness" asi najviac pripomína ešte zvuk ich debutového albumu a gitary tu znejú veľmi výrazne. A napriek tomu, že skladba hovorí o pokoji, často ma vnútri vie naplniť jemnou dávkou nepokoju. Najmä počas záverečných tónov. Nasledujúca skladba "Hearts Like Ours" sa stala prvým singlom z albumu a viac-menej veľmi dobre definuje cestu, ktorou sa bude album uberať. To, že je citlivejší a temnejší neznamená, že je aj pomalší. A refrén skladby je doslova vyburcovaný. A funguje veľmi dobre. Dokonca si myslím, že Alisa na tomto albume podala najlepší spevácky výkon vôbec. Veril som jej každé slovo.

Už som trošku spomenul skladbu "I Kill Giants", no mohol by som dodať, že atmosféra tejto skladby skutočne vie mraziť. Aj keď človek nevie o čom skladba hovorí, dokáže na neho zapôsobiť. A najviac za to asi môžu aj tie výrazne silné refrénové časti, ktoré pôsobia doslova ako hudobná explózia. No súčasne to znie nádherne. Okrem toho absolútne fantastický text (ako som už spomínal vyššie.

Naopak vo veľmi pokojnom duchu sa nesie skladba "What We Want", ktorá bola na prvé počutie jedným z mojich najväčších favoritov. A často platí, že každý z nás nevie čo vlastne chce. Skladba ma úplne vyhrala svojou atmosférou. Počas sloh dokopy nepotrebuje skoro žiadne bicie. Maximálne nejaký kopák. A s príchodom do refrénu to nepotrebujeme nejako výrazne odpáliť ako napríklad v prípade "I Kill Giants". Skladba si tak vyslovene žije vlastným životom. A ja ju za to vysoko oceňujem.



V podobnom duchu pokračujeme až do záverečných momentiek. "We Are Leaving" je asi najpomalšia skladba na celom albume a svojou vysoko temnou atmosférou si nikdy nie som úplne istý, ako sa mám pri nej cítiť. A celkom ma to fascinuje. "To Move With Purpose" naopak pôsobí ako odkaz dnešným ľuďom a tomu čo sa odohráva. Text tejto skladby by som mohol rozoberať donekonečna. - "I´ve seen a million different people a million different faces, none that I can recall" ... "I´ve heard a million people yelling, ranting about nothing, talking out of tune" ... "And it´s not enough to say I wanna get back home, and it´s not enough to say that I´ll never let go!" Táto skladba ma vždy donúti počúvať a premýšľať. A príde mi to ohromne fascinujúce. Málokedy sa stretnem so skladbou, ktorá by dokázala svojim textom chytiť moju pozornosť. Ale tu mám pocit, že vždy si odtiaľ zoberiem niečo nové. Skvelá práca.

V temnejšom duchu sa nesie aj najdlhšia skladba albumu "Grow Old" z ktorej cítiť vyjadrenie človeka, ktorý už viac nechce strácať čas s niekým, kto za to nestojí. Stratiť priateľov vie byť nepríjemné. No niekedy je treba urobiť hrubú čiaru, ktorú už neprekročíme. A táto skladba je tou čiarou. A okrem toho tu silne cítiť, kde je úvod, kde je vrchol a kde je záver. Skvelá práca.

Finálna skladba "A Small Reunion" pôsobí ako veľmi dôstojné hudobné zakončenie albumu a prináša opäť niekoľko skvelých momentov. Najmä sláčiky tu znejú absolútne famózne. A podobne ako úvodná "A Stillness" aj táto skladba mi najviac zvukovo pripomína "The Naked And Famous" z ich debutu. A je to pre mňa skutočne fascinujúce. Cítim, že tam bol úmysel a bol veľmi dobre zvládnutý. Skladba pôsobí ako rozlúčka, po ktorej príde krásny návrat

"We could say we didn't mean it
We could dig up all the names
We could brag about our future
Talk about our leaving day

We could have a small reunion
For all the people that we knew
We'll all get drunk and celebrate
Here's to me and here's to you"

Čo sa zvyšku albumu týka, tak ostatné skladby nejako výrazne už nevynikajú. Možno s výnimkou "Golden Girl", ktorá pôsobí ako medzník medzi "Grow Old" a "I Kill Giants". A je to príjemné prepojenie. "The Mess" sa zase melodicky príliš silne orientuje na ich staršiu skladbu "Girls Like You" a je to tam veľmi silne cítiť. Napriek tomu, že skladba je príjemná, toto som si od prvého momentu silne uvedomoval.

A čo sa týka posledných dvoch skladieb, tak "Rolling Waves" má veľmi zaujímavé bicie a trošku takú svoju vlastnú formu, no nie je to skladba, ktorá by pre mňa najvýraznejšie vynikala. Je príjemná, ale nie veľmi zaujímavá. "Waltz" na druhú stranu je skladba, ktorá ma najviac chytila až počas druhej polovice. A na konci sú veľmi pekné melódie. Osobne ju počúvam veľmi rád, no album má svoje silnejšie miesta. Aby som to však celé ujasnil, nenašiel by som jedinú zlú skladbu na tomto albume. Ale je tu pár momentiek, ktoré sú predsa len trošku menej výrazné ako iné.

Zavrel by som to však so slovami, že v mojich očiach ide momentálne asi o najsilnejší album "The Naked And Famous". Je to album, ktorý počúvam veľmi rád, nemám sa k nemu problém kedykoľvek vrátiť a veľmi dobre vie pripomenúť, že život má aj svoje temnejšie a smutnejšie fázy. No vždy sa môžeme opätovne stretnúť, usmiať sa a povedať si "Here´s to me, here´s to you!". V mojich očiach jeden z najsilnejších hudobných albumov svojej doby a utvrdil ma v tom, že ich silný debut nebol žiadnou náhodou.

Hodnotenie: 9/10



autor: Endre-silentname, 6. júl 2020 09:22
Zdieľaj článok na facebooku
201 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku