Rews

The Naked And Famous - Passive Me, Aggressive You (2010)

Presne o mesiac vydávajú "The Naked And Famous" svoj štvrtý štúdiový album s názvom "Recover". A z toho titulu som sa rozhodol, že je ideálny čas si rozobrať históriu albumov ďalšej mojej obľúbenej kapely. Jednak som zvedavý na to, čo nám ponúknu na svojom najnovšom albume, no súčasne by som touto cestou rád kapelu trošku lepšie predstavil. Lebo rozhodne stoja za viac, než jednu alebo dve skladby.

Neviem koľkým z vás niečo meno kapely hovorí, no verím, že niektorí budú aspoň poznať dva najväčšie hity, ktorými sa na čas stala kapela Alisy Xayalith a Thoma Powersa celkom populárna. Ide o skladby "Young Blood" a "Punching In A Dream". No nemyslím si, že ide o ich jediné zaujímavé kúsky. A v tomto smere to veľmi dobre dokazuje ich debutový album "Passive Me, Aggressive You". Priznám sa, že prvýkrát som tento album objavil niekedy v roku 2011 a odvtedy sa stal aj vernou súčasťou mojej hudobnej kolekcie. A doteraz platí, že ak by som hľadal najlepšie momenty "The Naked And Famous" tak určite siahnem po tomto albume. Znamená to, že všetky skladby na albume sú vynikajúce? Nemyslím si, že môžem ísť až tak ďaleko. Rozhodne je to ale najrozmanitejší a najzaujímavejší album v ich diskografii. Vie byť príjemne jemný, no súčasne aj silný a agresívny.

Poďme si teda rozobrať jednotlivé skladby. Už som spomínal ich dva najväčšie hity, tak sa im teraz povenujem trošku viac. "Young Blood" je doteraz jednou z najsilnejších momentiek kapely. Sú tu veľmi výrazné a silné synťáky obohatené o skvelé a rázne gitarové prvky. Okrem toho vokály tu dávajú absolútne maximum. Myslím si, že po tom ako si skladbu pustíte si budete refrén spievať tiež a ešte dlho vám bude rezonovať v hlave. Je to asi najlepšie vyváženie, aké na albume nájdete. Silne rezonujúce, no súčasne veľmi príjemné.

"Punching In A Dream" sa nesie v podobnom duchu a myslím si, že má svoj dôvod, že išlo o dve najvýraznejšie skladby kapely. Napriek tomu ale, že obe skladby sú veľmi silné, mne vždy prišlo  "Young Blood" silnejšie a údernejšie. Skladba sa však stala celkom populárna vo svete kultúry a objavila sa v pár epizódach seriálu "Vampire Diaries" alebo vo filme "Pitch Perfect".

Ďalšia zaujímavá a úderná skladba je napríklad aj "Spank". Za všetkým opäť treba hľadať hlavne gitary, no rovnako to dobre dopĺňajú aj bicie a samozrejme vokály Alisy Xayalith. Najlepší moment si podľa mňa skladby vychytí hneď po prvej slohe, kedy prvýkrát poriadne udrie na bicie a gitary. Pôsobí to skoro ako explózia.

"No Way" hodnotím na druhú stranu ako celkový highlight celého albumu. Myslím si, že ak "Young Blood" výborne skombinovalo jemné a úderné, tak v prípade "No Way" dali obom stranám dostatočný priestor. Kým vokálové časti (s výnimkou záveru) sú jemné a smutné, v momente ako udrú gitary počas inštrumentálnych častí, všetko dostáva úplne nový rozmer. Okrem toho mi dodnes rezonuje text refrénu v hlave: "No way. No way. No we´re never gonna talk about it. No way. No way. No we´re never gonna speak again." Na vyslovenie silnej myšlienky nie je treba vždy veľké množstvo slov.

A samozrejme je tu aj debutový singel "All Of This", ktorý akýmsi spôsobom veľmi dobre definuje, kým vlastne "The Naked And Famous" vlastne sú. Skladba veľmi dobre definuje tvár celého albumu a dáva tomu tú správnu identitu. A okrem toho si mysím, že s textom sa viacerí asi stále vieme veľmi dobre stotožniť. Zaujímavým momentom je aj skladba "The Sun", ktorá je síce menej melodická, no pôsobí ako keby sme sa stále posúvali rovno rovno ďalej k niečomu nepoznanému. A skladba má silnú a temnú atmosféru.

"Eyes", "The Ends" a "Jilted Lovers" sú skôr akýmisi jemnejšími zastávkami na tomto albume. Pôsobia ako keby po všetkej (či už) temnejšej alebo agresívnešej energii album potrebuje miesto sa nadýchnuť a uvoľnit sa. A je to veľmi príjemné. Záverečná skladba "Girls Like You" je najdlhšou piesňou na albume, no vnútorne mám pocit, že keď doznie, tak album sa uzavrel na absolútne perfektnom mieste a všetko do seba skvele zapadá.

Výsledne to tak môže pôsobiť, že tu máme absolútne fenomenálny album. Ale nemám pocit, že by všetko dopadlo až tak ideálne. Niekedy sa agresívna stránka trošku vymkne spod kontroly a potom to pôsobí ako v prípade "A Wolf In Geek´s Clothing". A napriek tomu, že skladba má svoje príjemné a harmonické momentky, tak tie disharmonické gitary s agresívnymi bicími robia pre mňa skladbu veľmi náročnú na počúvanie.

Napriek tomu, že "Jilted Lovers" je príjemnou zastávkou na albume, tak pôsobí tu súčasne akosi najviac strateno. A čo sa týka "Frayed" nie som si istý, či ide o demo alebo reálnu nahrávku. Mám pocit, že na skladbe niečo citeľne chýba a nemá správny smer.



Toľko by som vedel povedať k albumu. Mohol by som ešte dodať, že ak by vám to všetko čo "Passive Me, Aggressive You" ponúka, bolo málo, kapela sa roku 2013 rozhodla priniesť menší prídavok v podobe "Passive Me, Aggressive You Remixes And B-Sides"

Tento kúsok osobne hodnotiť nebudem. V skratke ale k nemu aspoň poviem toľko, že je na ňom pár zaujímavejších nevydaných skladieb a príjemná "quiet" verzia skladby "No Way" s klavírnymi inštrumentálnymi časťami, ktorá jej dáva trošku inú formu. O remixy som sa nejako výraznejšie nikdy nezaujímal a aj z toho titulu sa tomuto bonusovému dvojdisku viac radšej vyjadrovať nebudem. Ak ale máte radi bonusové materiály a remixy, možno si na tom prídete na svoje.

Aké bude teda zhrnutie na debut "The Naked And Famous"? Možno to nie je môj najobľúbenejší album v ich diskografii a asi sa k nemu osobne aj najmenej vraciam, no jeho najsilnejšie momentky rozhodne žiaria dodnes. A kedykoľvek počujem skladby ako "Young Blood" alebo "No Way", cítim obrovskú dávku energie a sily. Zaujímavé pre mňa je aj to, že toto je asi ich jediný album, na ktorom majú "gitary" výraznejšie zastúpenie. Kým tu pôsobili viac ako elektro-rocková kapela, v neskorších rokoch už viac išli smerom synth-popu alebo elektro-popu. Ale je vidno, že hudba sa neustále vyvíja a aj ľudia sa vyvíjajú ďalej. A spolu s nimi aj ich hudba a zvuk. Ale o tom si povieme niečo v ďalších recenziách.

Hodnotenie: 8/10



autor: Endre-silentname, 24. jún 2020 11:18
Zdieľaj článok na facebooku
201 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku