Čiernobielo

Tokyo Ghoul

Čo je to nešťastie? Je to niečo čo postihne človeka ako nemoc? Dá sa z nešťastia vyliečiť? Alebo je nepriazeň osudu len pojem, ktorým obraňujeme vlastné slabosti? Pýtate sa ako môže byť niečo, s čím často nemáme nič spoločné, prejavom našej slabosti? Možnože odpoveď aj na tieto otázky nájdete práve v tomto diele a ak obľubujete tragédiu hlbokú ako utrpenie samo, neváhajte ani chvíľu a potopte sa spolu so mnou v čiernobielom svete, kde tuš svojou čiernotou zaostáva ďaleko za tou, ktorá drieme v niektorých postavách.

Tokyo sa stalo bojiskom rozdeleným na 20 okresov, v ktorých viac či menej vraždia monštrá známe ako ghúlovia. Potláčať sa ich snažia “vyšetrovatelia“ - špeciálne trénovaní pre boj s nimi. Ghúla definuje viac menej jediná vec. Orgán zvaný Kagune, ktorý spôsobuje výrazne zvýšené množstvo RC buniek a zároveň im dovoľuje formovať zo svojej krvi zbrane, ktorých tvar závisí od umiestnenia tohoto orgánu v tele. Tak isto spôsobuje pre všetkých nemilý jav, že iný pokrm okrem ľudského mäsa je pre nich prakticky nepoživateľný.

Ken Kaneki žije v jednom z mierumilovnejších okresov, kde vraždy ghúlmi nie sú častým javom. Miluje rozhovory so svojim priateľom z detstva, vysedávanie v kaviarni a čítanie netradičných kníh. Jedného dňa ho poprosí o doprovod mladá slečna, z ktorej sa vykľuje ghúl a Kanekiho napadne. Pri boji sa však stane, že ghúl zomiera a Kaneki je ťažko ranený, preto mu istý doktor implantuje orgány z tela mŕtvoly, ktorú našli pri ňom.

Ken razom zisťuje, že jeho chute sa výrazne zmenili. Všetko jedlo mu chutí ako odpad a jedinou požívateľnou vecou sa pre neho stala káva. Okrem nej má ale chute i na inú vec. Tieto chute ho dostanú do kontaktu s prvými ghúlmi. Zisťuje, že zatiaľ čo jedni s ním majú súcit, iní toto slovo nepoznajú ani v náznaku. Nakoniec ho uchýli skupina ghúlov, ktorí sa snažia vyvarovať napádaniu ľudí a spolu vedú, na Kanekiho prekvapenie, jeho obľúbenú kaviareň.

Kaneki je ako človek vydesený svetom ghúlov. Sám seba najprv pokladá za niekoho, kto už nepatrí ani k nim, ani k ľuďom, no neskôr v ňom majiteľ kaviarne a neoficiálny ochranca všetkých jej zamestnancov rozdutná myšlienku o tom, že práve naopak, on je ten, komu prináleží byť v oboch svetov. Tieto svety naoko pôsobia veľmi jednoducho. Lenže svet ľudí a vyšetrovateľov neskrýva o nič menšie monštrá a svet ghúlov ani prinajmenšom nepostráda city. Problémom je, že vyšetrovatelia sú v pre seba nespochybniteľnom práve a ghúlovia potlačili čo sa dalo, aby prežili v rohu, do ktorého sú ľudskými lovcami a komplikovanými vzťahmi medzi ghúlmi zatlačení. Sprvu sa zdá, že práve hlavný hrdina, spájajúci tieto svety, bude kľúčom k vyriešeniu naoko nevyriešiteľných rozporov. Bohužiaľ táto manga veľa optimizmu neobsahuje a hlavného hrdinu postretnú situácie, ktoré ho v konečnom dôsledku od jeho prvotného úmyslu nadobro odvedú.

Každému ghúlovi pri prechode do akéhosi “vražedného režimu“ sčernajú obe oči, zatiaľ čo Kanekimu iba jedno, čo ho vyraďuje z davu a robí z neho terč pre obe strany. Nenapomáha tomu ani udalosť spred niekoľkých rokov, keď sa odohral veľký súboj plný strát na oboch stranách, keď sa objavil “jednooký ghúl,“ proti ktorému nemal nikto šancu. Nikto až na mladého vyšetrovateľa menom Arima. Po ťažkej bitke sa mu podarilo jednookého zahnať, avšak sám zostal stáť medzi nespočetným množstvom tiel svojich kolegov. Ken sa tým pádom stáva veľmi podozrivým a aj keď obe strany dôjdu k záveru, že nie je jednookým ghúlom, nešťastie sa mu neprestane lepiť na nohy ani potom.

Manga ako taká nás konfrontuje s neuveriteľnou krutosťou. Ocitáme sa vo svete tvorov, ktorí jeden druhého zabijajú často len pre dokázanie si sily. Boje sú plné krvi a často tyranie, avšak krutosť nie je len výsadou týchto monštier. Ľudia, ktorí proti nim bojujú, nebudú o veľa sympatickejší, pretože si ani prinajmenšom nepripúšťajú, že by mohol byť ghúl ľudský a každý takýto jeho prejav považujú len za predstieranie, ktoré im má dopomôcť k ďalšej obeti. Tak sa stane, že s pobavením zavraždia matku pred jeho vlastným dieťaťom, za použitia kagune jeho otca. Na druhej strane pri potýkaní sa s ghúlmi, ktorí svoje postavenie predátora berú ako obrovskú výsadu, im ich chladnokrvnosť neraz pomôže k záchrane mnohých životov. Krutosť tu však nie je veľmi plytká a všetko má svoje korene. Postavám sa autor vždy snaží priradiť trošku širší rozmer a tak robí z obyčajného hororového shounenu

melancholickú drámu, plnú psychologických prvkov.

Možno sa vám zdá divné, prečo tentokrát opisujem dej cez jedinú potavu. Nuž, nie že by ostatné postavy neboli pre mangu až tak dôležité, ide skôr o to, že Kaneki ma oproti všetkým veľmi špecifické postavenie. Príbeh nie len že sledujeme jeho očami, ale často vnímame situácie presne ako on. Pri vstupe do deja je totiž rovnako “čistý“ ako my a pre mnohých bude dokonca jedinou postavou s ktorou sa dokážu naozaj zžiť. Ďalším dôvodom je, že autor nám prezentuje svoje myšlienky a názory práve skrz jeho zážitky. A tých bude mať Kaneki prinajmenšom požehnane. Bohužiaľ nie zrovna pekných a krutosť tohoto diela sa vybije hlavne na jeho postave. Je to len smolou, je to spiknutie, alebo za to môže niečo iné?

Toto dielo nie je celkom neznáme ani na Slovensku. Pomohlo tomu hlavne anime, ktoré si u mladých našincov získalo veľké sympatie. Problémom však je, ako vo väčšine prípadov, že anime pre svoj obmedzený priestor často vynecháva plno drobností a vnútorných monológov a stáva sa len povrchným odrazom svojej predlohy. V prípade Tokyo Ghoul sa okrem toho muselo dosť šetriť na prejavoch krutosti tohoto sveta a zároveň sa v anime mení dej, či v istých pasážach sa ignorujú rôzne udalosti z mangy. Najväčším sklamaním je však skrátenie a upravovanie najsilnejších scén, čo o dosť znižuje potenciál zážitku z daného okamihu. V konečnom dôsledku anime oberá mangu o jej hĺbku a robí z nadpriemerného podania viac-menej tuctový shounen, preto netreba váhať aj keď už máte anime za sebou a skúsiť to odznova s kreslenou predlohou.

Tých, ktorí anime nevideli a možno ešte nečítali žiadnu mangu, čaká psychologický horor, na prvý pohľad stavajúci na krutosti, no v hĺbke skrývajúci omnoho viac. Autor nenecháva postavy pohodlne zotrvávať vo svojich rolách a prechádzajú mnohými zmenami.

Pre tých, ktorí sa touto sériou prelúskajú alebo sa už nebodaj prelúskali, bude dobrou správou i to, že momentálne vychádza pokračovanie s názvom Tokyo Ghoul:RE, ktoré nám začne svet predstavovať i z druhej strany. Zo začiatku síce nepôsobí tak chladne a kruto ako jeho predchodca, po čase však zistíte, že práve naopak, v istom zmysle je omnoho krutejšie a chladnokrvnejšie ako všetko, čo sa odohralo v pôvodnej sérii.



autor: Karlotiskot, 13. november 2015 11:39
Zdieľaj článok na facebooku
61 odoberateľov
Karlotiskot

Under the spreading chestnut tree I sold you and you sold me: There lie they, and here lie we Under the spreading chestnut tree

Komenty k článku

  1. 1
    Nicolkaa

    25 ročná žena
    Bra

    presne, anime v druhej serii odbocilo od mangy natolko, ze ani neviem o com spravia tu tretiu seriu, ako budu pokracovat :x mozno by este najlepsie pochodili keby pokracovali dalej v tom uplne odveci deji nez sa snazili vratit k mange
    inak wards bolo 24 nie 20 :D
  2. 2
    Karlotiskot

    34 ročný ujo
    I'll Be In The Garage

    @nicolkaa To si neviem ani ja celkom predstaviť. Okrem toho koniec pôvodného Tokyo Ghoul bol omnoho silnejší v mange. Obraz Kanekiho po boji s Arimom bol zavŕšením celého toho čo sa mu postávalo v tej mange a podľa všetkého bol koniec toho boja aj veľmi dôležitý pre Tokyo Ghoul:Re. Ja to vidím na ďalší domrvení koniec anime, ktorý bude, len aby nejaký koniec bol.
    JJ všimol som si, že som napísal 20 :D len ono je to tak napiču s týmito článkami, že keby to opravím, tak sa mi článok duplikuje. :D
  3. 3
    Agord

    tvári sa, že má 4 roky
    Ben Cristovao birdzu

    Pekný članok. Mangu som nečítal ale Anime som videl je to super ale viac sa mi páčilo Ao No Exorcist alebo Death Parade.
  4. 4
    Karlotiskot

    34 ročný ujo
    I'll Be In The Garage

    @agord Death parade bolo veľmi dobré anime, trošku to malo neduhy ale bola to veľmi pekne spracovaná myšlienka. A ak si nečítal mangu určite si nájdi čas, keďže od anime sa vo viacerých veciach odlišuje a hlavne čo mi chýba v anime pri každom tragickom príbehu, že v anime verzii chýbajú tie vnútorné monológy, ktoré vo veľkom dotvárajú atmosféru.
  5. 5
    Agord

    tvári sa, že má 4 roky
    Ben Cristovao birdzu

    @karlotiskot Naruta Mangu som čítal to bol u mňa mega hit aj anime aj manga :D. To máš pravdu tie vnútorné monológy tam dosť chýbajú ale nie len v anime ale aj čo sa týka klasického filmu tak aj tam mi to dosť chýba preto radšej siahnem po knihe :).
  6. 6
    Misko27

    19 ročný chalan

    @Nicolkaa vraj strati pamat a prida sa k tym detektivom, dako sa mu zacnu asi farbit vlasy spat na ciernu a tak .. zabudne na touku. Ale myslim ze by to mohlo byt o daco lepsie ako ta druha seria lebo tu spravili pomerne rychlo a tretiu ani nie