Len takto bude každý spokojný!
Ahojte. Volám sa Mau. Proste len Mau. Žiadne priezvisko. Som mačka. No vlastne kocúr. Mám vtáka. Nie živého, čvirikajúceho, ktorého zvyknem pozorujem na jar, keď si stavia hniezdo a prajem si ho v papuľke, ale len takého obyčajného na čur – čur. Myslím, že slovo čur – čur môžem bez problémov používať. Nie je to nadávka. Nie je to vulgarizmus. Nie je to ani slovo. V scrable by som s nim nezískal ani jeden bod. Niežeby som dakedy hral scrable. Nemám prsty ako vy. Nemám ani ruky. Mam labky. Môžem si dovoliť ich oblizovať po jedle a nikto preto ma neokríkne. Život kocúra je fajn.
Rami si to tiež mysli. Často, keď sa hráme, mi hovorí, že by si rada so mnou vymenila miesto. Rami je moja pani. Má 22 rokov, no vždy dodáva, že vyzerá staršia na svoj vek. Ma pravdu. Vyzerá. Rami má kamoša. Meno neviem, bo ma nezaujíma. Niekto, kto ma nehladká, nedáva mi jest, nehladká, neprenechá mi svoje miesto na posteli, nehladká, nepýta sa na môj názor, nečistí môj záchodík a nedáva mi jest, ten nestojí za reč. Tento kamoš ma noviny. Alebo internetovú stránku. Niečo v tom zmysle. Hľadá slávu. Chce, aby Rami niečo napísala. Príbeh, článok, anketu, rozhovor...čokoľvek. Otravuje ju každú hodinu. Mohol by s tým prestať, lebo takto sa Rami nemôže o mňa starať. Čo ak schudnem???
Napokon si Rami prisadne ku mne a ja jej vyleziem na kolená. Viem, že to má rada, lebo ma ešte nikdy neodstrčila. A aj ja to mám rád. Hovorí mi, že sa rozhodla kamoša ignorovať. Možno to potom vzdá. Možno nie, myslím si. Budú nasledovať ďalšie dni šikanovania, pod ktorým bude moja srsť trpieť. Moja krásna čierno – hnedo – sivo – bielo – karamelová srsť. Zrazu sa rozhodnem. V noci sa prikradnem k počítaču. Nie je ťažké ho zapnúť. Hohó!!! Vy ľudia ani neviete, čo všetko my zvieratá robíme za vaším chrbtom! A čo sa čudujete? Nikdy nepozeráte filmy? Napíšem tomu kamošovi pod Raminým menom a súhlasím s písaním príbehu. Ignorujem nutkanie sa ho spýtať na jeho meno. To by bolo podozrivé. Súhlasím so všetkým, čo odo mňa chce a ešte mu aj poďakujem za láskavosti. Nikdy nie je neskoro mazať med okolo úst. Skočí mi na to a intervaly písania príbehu prenecháva mne. Ale chce fotky. Zatnem svoje ostré perleťové zuby a otvorím Moje dokumenty. Vydýchnem. Rami má dosť obrázkov o mne. Že som vôbec panikáril!
Rozlúčime sa a ja sa pomaly poberiem do postele. Vyskočím k Rami a pritlačím svoj zadok ku nej. Jednou rukou ma ospalo začne hladkať. Začnem priasť. Mame sa radi a spravíme pre toho druhého všetko.
Ahojte. Volám sa Mau. Píšem článok a sebe. A viete o tom len vy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár