Neviem, či rozmýšľam až tak moc dopredu, alebo schválne hľadám nejaký spôsob aby som mohla spadnúť z oblakov a bola späť v realite.
Každopádne mi to nerobí dobre, pretože si nedokážem naplno vychutnať pekné chvíle. Nemôžem zniesť, že sa mám konečne aspoň v určitom momente dobre a musím zbytočne myslieť na budúcnosť, aby som si uvedomila, že táto spokojnosť je len dočasná a všetko sa onedlho vráti do starých koľají? Prečo tak musím rozmýšľať? Ja nechcem...

 Je to možné?
Komentuj
Napíš svoj komentár