(Niečo ako) report z filmového festivalu

Sedím na posteli a pijem rannú kávu, ktorá sa mi dnes nečakane vydarila. Chutí inak. Akoby v nej bol presný podiel kávy a vody. A k tomu je primerane osladená. Tieto ingrediencie som zmiešala automaticky - „od oka“ a takto sa vydarila. No neuveriteľné! Možno to bude tým, že som po skvelom týždni opäť doma. A že to bol naozaj vydarený týždeň, plný filmov a hudby.

Ten náš výlet sa mi javí ako poskladaný práve z takýchto maličkých detailov, ako sú cesta vlakom tam, prvý pohľad na Trenčiansky hrad, prvá cesta trenčianskym parkom, oživenie spomienok na minuloročné prechádzanie trenčianskym počmáraným podchodom. Spomienka na café to go, keď sme odtiaľ minulý rok odchádzali, zisťovanie, kedy začína prvý film…

Teraz mám pocit, že si musím všetko rýchlo spísať, lebo dojmy rýchlo vyprchajú…A najmä zosumarizovať filmy, ktoré sme videli.

Sme tu opäť. Na filmovom festivale Artfilmfest, tentoraz už po štvrtý krát. 19. ročník sa môže začať. Tentoraz sme nemali žiadne peripetie so stavaním stanu. Už sme tu stanovali minulý rok a vedeli sme, kde aká súčiastka patrí, aj kde sa vlastne nachádza stanové mestečko. A tak sme išli na istotu. Lenže stanové mestečko tento rok trošku pozmenili – presunuli vchod. Tabuľa s nápisom STANOVANIE smerovala kdesi poza školu. My sme išli tak, ako minulý rok. Dvere boli zamknuté. Vracali sme sa teda k tabuli, keď zrazu na nás niekto kýval oproti z balkóna bytovky. Mával na nás, aby sme sa otočili a išli späť. Tak sme šli. A našli sme vchod do stanového mestečka.

Najprv sme stavali stan priamo pod oknami školy, na rovinke, poučené z minulého roka, kedy sme spali s nohami na kopci a s hlavou v jame. Lenže priamo pod oknami bola akási kamenistá pôda a nemohli sme tam zatlačiť kolíky. Tak sme sa posunuli vyššie, kde zas bola pôda kyprá a išlo to fajin.

Tento rok bol bohatý na osoby a osôbky, ale zdá sa mi, že minulý sme videli viac osobností. Spomínam na režiséra Fridirrikssona alebo tú peruánsku herečku z filmu Contacorreinte. A iných hercov. Teraz sme stretli, resp. on nás stretol, antiupíra Gabriela (lebo nechodil na nočné premietania), ktorý sa vydával za filmára, ukázal nám kameru a vraj nás aj natočil. Potom sme sa pravidelne stretali na projekciách, alebo v meste. Nadával na hnusné pivo, na to, že sa tu nudí, že sú tu ľudia, ktorí si o ňom myslia, že je úchylák, keď sa s nimi dá do reči, že nemajú žiadne sebavedomie ani psychiku a že aj filmy sú nudné a v Bratislave je všetko lepšie…my sme sa na tom smiali a podpichovali sme ho, že odkiaľ má tú vodu, čo pije, či mu ju dali na festivale zadarmo, či môže chodiť na premietania zadarmo a čo tu má ešte zadarmo. Potom priznal, že hej, veľa vecí má zadarmo, lebo je novinár. A my sme si už mysleli, že aké vplyvné kontakty nadväzujeme…

Tento ročník bol bohatý na ruské snímky. Najlepší bol Turínsky kôň od režiséra Bélu Tara, ktorý mal dve a pol hodiny. Keď odchádzali prví dvaja ľudia z kinosály, ozval sa smiech a ospravedlňujúce klamstvo, že im ide autobus. Ale zrejme ich nudil film, len to nepriznali. Predsa len to bola veľmi zdĺhavá snímka, kde sa dialo len veľmi málo, veľmi málo sa tam aj hovorilo a koniec - koncov sme ani nevedeli, o čom to je. Až kým som si neprečítala vyjadrenie režiséra, že na otázku, o čom je jeho film, je veľmi ťažké odpovedať, preto máme na ňu odpovedať, že je to o tom, ako on vníma svet.

Jeden z naj filmov bolo aj Nórske drevo, podľa knihy Harukiho Murakamiho. Vtedy bolo v kinosále úplné ticho a neodišiel nikto. Zrejme boli všetci unesení. Ďalšie filmy, ktoré musím spomenúť, ako najviac zážitkové, sú dánsky Lepší svet od režisérky Susanne Bier, poľský film Miestnosť samovrahov od režiséra Jana Komasa, Melanchólia Lars von Triera, Taking off Miloša Formana (najstarší, čo sme videli), Ponorka od Richrda Aoyada (v našom preklade Ja som Oliver Tate, inak v origináli to má názov Submarine), Chlapčica (prvý, čo sme videli a hneď špičkový..ha) a ešte prekvapenie z Kórei, keďže tam vraj teraz majú krízu v kinematografií - Ostrovy menom Kim, reps. Castaway on the Moon. A ešte Zefir (kvôli krásnej prírode). A nočná sekcia bola celá dobrá, až na Lovca trolov (tam som si trochu pospala).

Škoda, že sme nestihli komédie Maria Monicelliho a ešte jedna škoda je, že zavreli najväčšie kino festivalu - Oda, neviem prečo, ale vedľa neho je v zemi veľká diera, kde nerastie burina, ale normálne stromy. Počasie mohlo byť tiež trochu lepšie, lebo každý druhý deň bola búrka či dážď.


Na záver pridávam ešte zoznam všetkých filmov, ktoré sme videli:

krátkometrážne:

Viem, že ma počuješ

Posledný autobus

70 m2

Misia na Mars

Malý Quentin

Až sa rieka sfarbí na červeno

Permanentná smola

Drum´N´Bass

Mamma Who Bore Me

Privet, Anna

Tri týždne slobody

Pod maskou

Posledné dni Ľudovíta Štúra


dlhometrážne:

Chlapčica

Manažér ľudských zdrojov

Monsters

Ponorka

Stíchnuté duše

Miestnosť samovrahov

Milovaní

Taking Off

Pieseň zajtrajška

Lepší svet

Osemdesiat listov

14 mečov

Deti

Zajtra

Siroty

Zefir

Pochovaný za živa

Lovec

Nórske drevo

Elena

Michael

Turínsky kôň

Divoký lov

Nevyhnutné zabíjanie

Občiansky preukaz

Kurič

Lovec trolov

Melanchólia

Chantrapas

Bobor

 Blog

6 1 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu