Vitaj, krásny, mladý rok 2012 - najviacvpamätiutkvejúce momenty zo života študákovej duše a jeho najväčšie priania!

Keď sa bil rok 1997 s rokom 1998, prvýkrát som rozmýšľala nad tým, prečo sa vlastne nový rok oslavuje. Predstavovala som si to ako boj medzi starčekom starým Rokom a mladým silným Rokom a že všetky tie petardy a výbuchy sú vlastne zbraňami v boji, v ktorom zákonite vyhrá ten mladší a silnejší.

Včera vyhral mladý Rok 2012 a my sme práve s kamarátkou sedeli v zafajčenom bare a pili sladkú žbrndu s názvom Magic eye. Ešte predtým sme sa prešli po meste, postáli na námestí, kde bolo oveľa menej ľudí ako v predminulý rok a nakukli do tmavých výkladných skiel nášho obľúbeného jazzového baru, ktorý nám zavreli pred dvomi rokmi, kedy sme v ňom naposledy silvestrovali. Smutné, bola to najlepšia kaviareň, lebo sme v nej mohli sedieť aj dve hodiny pri dvoch kávach (jedna káva na jednu osobu).

Začali sme sa rozprávať aj o tom, aký bol rok 2011, čo sme dosiahli a čo nám z jednotlivých mesiacov najviac utkvelo v pamäti.

Prišli sme na to, že bol z veľkej časti o bakalárkach, o štátniciach, o škole, o škole a zase o škole. Je pekné, že si môžeme podať ruky a povedať si: zvládli sme to, sme bakalári!Je to oslobodzujúci pocit.

A osudové je, že sme štátnicovali v rovnaký deň a takmer na minútu presne sme si poslali esemesky: „Mám to! Som bakalár!“

Sedeli sme v tom bare, vonku to vrelo, búchali petardy, sem-tam vošli nejakí mladí ľudia, sadli si, zapálili cigarety, potom vošli nejakí ďalší, nazreli dovnútra a odišli. Jeden otvoril dvere, zapotácal sa a prešiel k baru. „Toho poznám! Ten chodí na filmové festivaly!“

Cez sklené dvere som videla, ako vonku pomaly prešlo auto a v ňom bol nejaký gang, ako z amerického filmu (včera som sa cítila ako v NY) a za nimi hliadkujúce policajné auto.

Bolo okolo desiatej, keď sme vzali pokladničný blok, pero a napísali:

Január:

V: bakalárka – konzultácie

S: skúšky urobené


Február:

S:zubár („To ti najviac utkvelo v pamäti!?“)

V: začatie písania bakalárky, návšteva krásnej bratislavskej barokovej knižnice (kvôli bakalárke)


Marec:

S: Animeshow

V: 1x jedla sushi


Apríl:

S: ťažké písanie bakalárky

V: viazanie bakalárky (zelenej!)


Máj:

S: obhajoby, drtenie na štátnice

V: obhajoby, štátnice (obhájené!)


Jún:

S – V: Artfilmfest najvááááác! Akcia baterky!


Júl:

V: teplo v stane

S: sladké ničnerobenie


August:

V: čítanie, dilema, hudba

S: práca na výtvarných dielach


September:

S –V: Cinematik!

S: Istrocon!

V: ťažké rozhodovanie


Október:

S: nová škola – hnus!

V: zmierenie


November:

S: Cosmodrom!

V: prudký návrat do reality


December:

S: škola stále na …

V: začala ju baviť škola



A na záver sme tam ešte pripísali priania:

S: chce ísť na FF („ Na filozofickú fakultu?“ “Nie! Fantasy festival!“), chce preraziť vo svete výtvarného umenia (“ha-ha”), zbohatnúť („cha-cha“), ísť do Francúzska, nenechať sa vyraziť zo školy a pripraviť sa na apokalypsu.

V: nechce sa vydať, ale chce mať deti! Ale nie tento rok! („Ale teraz vážne“) Chce ísť k moru a stať sa hudobníčkou. Už navždy!






Vitaj, krásny mladý rok 2012!

(všimli ste si v nadpise tú alúziu na skvelý dokument Největší přání II?)

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu