"Smiem byť tvojou múzou? Vieš predsa, umelci mávajú svoje múzy. Ty si umelec a ja chcem byť tvojou múzou, " nadšene ho požiadala a v jej očiach videl tie plamene, ktoré nesmeli byť zhasnuté, tie, ktoré sa mu tak páčili.
,,Ak naozaj veríš, že si to zaslúžim. Mať svoju vlastnú múzu. " Len sa nad tým pousmial, nad naivnou myšlienkou, jeho skladbám žiadna múza nepomôže. Chvíľu uvažoval, prečo je to pre ňu také dôležité, videl v nej naliehavosť jej prosby, a zároveň sa snažil predstaviť si ju, blízko, ako pláva v jeho myšlienkach a on vďaka nej tvorí ďalšie a ďalšie piesne. Táto predstava sa mu však nepriniesla to, čo očakával. Oveľa viac ho tešilo to, čo práve prežíval. Klára sedela nehybne, blízko neho so založenými rukami a vyčesanými vlasmi. Jej spaľujúce oči ho neustále pozorovali, snažili sa zistiť dôvod, prečo odpovedal tak, ako odpovedal.
Zrazu sa jej pery pohli a vyformovali smutný úsmev: ,,Myslím, že tvoje piesne si zaslúžia omnoho viac úžasnejšiu a inšpiratívnejšiu múzu. Ale ja ťa prosím, môžem to vyskúšať?"
V duchu sa zasmial nad tou iróniou.. Pre ňu je to tak dôležité. A on ju chcel mať len tu. Aby ju mohol pozorovať, ako skúša brnkať na jeho gitare, aby mohol počúvať jej smiešne, vymyslené slovíčka, aby každý deň mohol vidieť jej zlaté kučierky a trblietavé oči, ktoré odrážali... Všetko, čo chcel.
Ona už bola jeho múzou, vždy bola. Od prvého dňa.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Jej ďakujem Vám pekne.. Ten príbeh vlastne ešte nemám dokončený, je to len koncept a koniec je zatiaľ ešte len v mojej hlave ale som moc rada, že sa Vám to páči budem určite pokračovať
Napíš svoj komentár
ale to som odbočila - veľmi pekný úryvok, ak je taký aj zvyšok, s nadšením si ho prečítam