....A potom sa ku mne rozbiehol ten živý Trolo a začal znásilňovať moje líca a čelo...

Bolí ma celý človek.
A ešte k tomu som aj zistila,že sa neviem orientovať v priestore a bola som násilne napadnutá opačným pohlavím .
Ešte aj zbytky môjho retardovaného mozgu,po týchto dňoch učite pokapali z toľkej námahy!
A mám na to hmatateľný dôkaz!
Keď som vyberala z našej schránky nové letáky,tak som si svoju dementnú hlavičku tresla o ďalšiu schránku
Áno,viem že je to brutálne nepochopiteľné,ako sa mi takýto výkon hodný veľkého piva podaril,ale musíte ma pochopiť.Dôvodom tohto neromantického nárazu bol fakt,že nemám žiadnu priestorovú predstavivosť a ešte k tomu som aj gigantická teta žirafa(aj keď ja skôr uprednostňujem pomenovanie lama .
V onom hiešnom momente som sa cítila ako mucha mäsiarka omámená novinami Nový čas,pri tom ako sa snažila sadnúť si na bravčové mäso.V tej chvíli mi nad hlavou lietali všetky tie hviezdičky,kométy,asteroidy,čierne diery,sobíky na saniach,ružové srdiečka a podobné.
Ale čo bolo úplne najšokujúcejšie bol fakt,že po mojom náraze mi v hlave RIADNE ZADUNELO! ..už to asi aj tá posledná bunka mozgová vzdala.

Ale to nebolo zďaleka všetko!...Naše nové plastové dvere na vchode zrazu rozrazil živý TROLO!...
pre pochopenie: Trolo bola jedna z mojich najobľúbenejších rozprávok v období môjho detstva.Trolo bol strašne veľké stvorenie,s veľkým nosom z ktorého mu vždy trčal zelený sopel a robil zle.
A toto,prisahám na zhnitú kukuricu,bol jeho dvojník!....Obrovský chlapík s pivným bruškom a niečím zvláštnym v okolí nosných dierok.
Podobne ako rozprávkový trolo sa aj on potácal zo strany na stranu,lenže jeho stav bol spôsobený nadbytočným požitím nápojov obsahujúcich lieh.(tipujem alpa alebo okena .
Dvojník trola na mňa uprel svoje potkanie očičká a zrazu sa s odhodlaním ešte zdivočeného Tarzana poletujúceho na liane,rozbehol ku mne!
živý Trolo sa v okamihu zmenil na hlavného predstaviteľa z filmov,ktorých je autorka Danielle Steelová.
Efektne roztvoril náruč,nahodil sladký úsmev v štýle orangutí samček,ktorý vidí novú odrodu banánov.Ale čo bolo najhoršie,začal utekať!....utekať ako reumatický horský kamzík pred japonskými turistami,ktorí naňho vytiahli svoje najnovšie foťáky.
Dovalil sa ku mne a s výkrikom do tmy:,,Lucia ty si už tu?" sa vrhol na moje čelo a líca a začal robiť bližšie neidentifikovateľné pohyby perami a hojne slinil.
čo to?....odohráva sa mi v mojej zdegenerovanej mysli.skrytá kamera?..alebo ten chlapík čo bol v televíznych novinách,že ušiel z psychiatrickej liečebne a bol označený ze veľmi nebezpečného.
Neviem čo mám robiť.V tej hore tuku nedokážem odhadnúť miesto kde sídli pelikán,čiže ho tam nemôžem kopnúť a taktiež som nechala doma elektrický odpudzovač hmyzu.
V tom momente sa však vchodové dvere rozvalia druhý krát a vojde jedna milá stará tetuška a sadisticky zvrieskne:,,Marcel,nechaj to dievča, to nie je naša vnučka Lucia!"
Trolo prestane vykonávať svoje zvrhlé chúťky na mojom čele a lícach a lepšie sa mi pozrie do tváre a polohlasne zabručí:,,Ty fakt nie si Lucia!".
V tej chvíli ho však už má v moci tetuška a ťahá odo mňa preč smerom k výťahu s nadávkami na jeho alkoholizmus a slepotu.

V poslednom momente sa však otočí ku mne a zapiští:,,Moja a ty tu bývaš,či sa len tak chodíš pozerať do cudzích vchodov?"
Rezignovane,ako zničená vydra po preplávaní celého rybníka odpoviem:,,áno teta,už tri roky tu bývam"...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu