pre mňa si kyslík ty...
Len neustále milovať,
tie zvuky,hlasy...tvoje myšlienky.
Milujem tie všetky hlasy,
krásy,ktoré sa otvárajú môjmu srdcu
až za obzor nekonečna...
si mojou jedinou vílou.
Tak vzdialená
a predsa blízka,
pozorujem ťa
už krátky čas zblízka...
Tvoja symfónia jemná.
Dostala si sa mi do uší,
vliala do srdca
a utopila v očiach.
Rozliala si oceán,
ktorý oddeľuje mňa a teba...
Ani ma nepoznáš,
no si pre mňa aj tak
len dar v podobe anjela,
zázrak sveta...
tvoja hudba.
Si zrodená z ľadu a ohňa...
Viac nepotrebujem dýchať.
...ako tvoja zem.
Si v galaxii iba jedna...
Viac nepotrebujem dýchať.
...ako tvoja zem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dlhovlaska
17. 3.marca 2008 20:15
píšeš krásne básne ale nádherné a neviem prečo mám taký pocit že to súvisí nejak s tou jankou o ktorej si písal v jedno článku čo tu máš ale neviem možno sa mílim mne to tak pripadalo...
Napíš svoj komentár