vliecť tvoj kríž
ťažší než sny
ktoré máš, keď už spíš
Zahľadím sa
do duše, do jej rán
a svoj smútok si
krvou zalievam
Ako bez návratu
bez plytkých nádejí
že niečo tie rany
predsa len zahojí
Nemôžem odísť
nevládzem ostať
medzi sebou, mnou
len tak stáť
čakať na úsmev
krehkých pier
a nútiť slová
zadávať mi smer
A tak zabíjam
každú chvíľu
krásny pocit
a každú míľu
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
lucy92
1. 2.febuára 2010 00:50
pacis a mi to.. vlemi
8
veľmi pekné.....také....proste tvoje.... smutné ale ukľudňujúce...neviem...ale veľmi sa mi to páči
Napíš svoj komentár