Už som nemohla žiť takto... neustále sa chovať tak ako chcú iný, starať sa o iných, variť, žehliť, prať....žiadna vďaka, žiadne zadosťučinenie. Láska sa už dávno vytratila. Spanie v oddelených miestnostiach. V živote príde chvíľa, keď si poviete dosť a buchnete päsťou po stole.

Po skončení 8 ročného vzťahu neexistuje že by ste si neuplakali dušu. Po tomto období som znova začala žiť. Ľudia v mojom okolí mi neustále hovorili, že som šťastnejšia a veľa sa usmievam. Za tie roky som sa ani ja sama nespoznávala.

Bol v tom ale aj niekto iný... niekto k môjmu srdcu milý... neustále som to však potlačovala to, čo som v skutočnosti cítila.

Začali sme sa stretávať, chodievať na dlhé prechádzky, aj keď najradšej by všade chodil autom, išiel keď som ho zavolala.

Držal ma okolo ramien, ruka v ruke, bozky... tešili sme sa keď sme mohli byť spolu sami...

Spoločné varenie, ktoré máme obaja tak radi. Konečne šťastie...

No však jedna vec mi neustále vŕta v hlave. Máme/nemáme vzťah ? Sme / nie sme spolu?

Prešiel niečo vyše mesiaca od môjho rozchodu.. ani jeden z nás nechce asi tlačiť na pílu.... Uvidíme však čo prinesie silvester a nový rok. Určite ale počkám kým sám navrhne túto tému ... no neviem či by som si nemala držať odstup od romantických záležitostí alebo sa tomu oddať aby som môjmu srdcu neublížila viac keby z toho nakoniec nič nebolo....

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár