„Dobrú noc Estel.“
„Dobrú mami.....“
Estel zaspala. Sníval sa jej nejaký temný sen. Boli tam malý mužíčkovia (podobali sa na škriatkom) a zvieratá podobné veveričkám. Boli o dosť väčšie a mali zakrpatený chvost.
„Estel, vstávaj, lebo nestihneš do školy!“ budila ju mama. Estel sa zobudila a bola úplne spotená.... Nič si z toho sna ale nerobila, myslela si, že to bola iba ďalšia z jej nočných mor. Rýchlo sa vychystala, a bežala na autobus. Nestihla ho.

Keď prišla do školy, všetci do nej začali zabŕdať. Ako zvyčajne.
„Pozrite, krpaňa prišla neskoro,“ začal Lewis
Áno, Estel bola menšia od iných, a jej to veľmi prekážalo. Nemala preto žiadnych kamarátov. Ostatní v zosmiešňovaní pokračovali. Estel im chcela odpovedať nejakou ostrou poznámkou. Nemala však už slov. Zvyšok vyučovania už prežila v pohode. Keď prišla domov, bolo už veľa hodín, lebo chodila na výtvarnú. Rýchlo sa naučila a vkĺzla do postele. Jej nočná mora sa zas opakovala. Zobudila sa o štvrtej ráno na to, že ju bolelo brucho. Vzala si tabletku a šla spať.

Ďalší deň bola sobota. Estel bola doma sama, lebo jej rodičia išli ku susedom pomáhať maľovať. Nič sa jaj nechcelo robiť. Bola veľmi unavená, pretože sa v noci vždy budila... S veľkou námahou vyšla z postele a snažila sa otvoriť oči. Ako mŕtvola sa pozrela do chladničky, či sa tam nenájde niečo jedlé. Jogurt. Vzdychla si...Včera jogurt, dnes jogurt... Rozhodla sa, že pôjde nakúpiť. Aj tak dnes nič nemala na práci, a chcela sa prebrať. Obula si korčule a už bola preč..

Prišla až na obed, pretože sa stretla so svojou najlepšou kamoškou Kissi. Zakecali sa a Estel zabudla na čas. Rodičia ju už zháňali. Obed bol pripravený. Čo najväčšou rýchlosťou sa najedla, pretože nechcela zabíjať čas s jej nudnými rodičmi pri stole. Už mala plné zuby toho ako jej vždy vraveli : „nerob toto, nerob tamto...“ Išla sa učiť. Zase tie nudné predmety... Neznášala školu. Všetko jej tam liezlo na nervy- učitelia, spolužiaci, upratovačky...

Keď si dopísala úlohy, konečne mala trocha voľného času a sadla si za comp. Išla na pokec a písala si so svojou celkom dobrou kamarátkou, ktorá s ňou chodila na výtvarnú. Boli ako dvojičky. Veľmi sa na seba podobali. Estel niekedy rozmýšľala, prečo nie sú najlepšie kamošky. Bolo by to fajn...

kisscherry: Sia Estel ako sa máš?
es45el: Zle.. Prečo si v piatok nebola na výtvarnej?
kisscherry: Neviem. nechcelo sa mi.. Tak som povedala rodičom že mi je zle...A zabralo to
es45el: Mno to skúsim aj ja... Fakticky sa mi v pondelok nechce ísť do školy.
kisscherry: Komu by sa chcelo...Ináč.. Dala som Stevovi kopačky....
es45el: Ale to prečo? Veď bol celkom zlatý... A navyše bol aj ku tebe milý. A už sa spamätaj nemôžeš meniť frajerov každý týždeň... Mala by si si nájsť nejakého, s ktorým vydržíš aspoň mesiac... Život nie je len o chodení s chalanmi....Vieš? Môžeš sa venovať aj iným aktivitám...
kisscherry: Áno, zase tie tvoje hlúpe kecy.. A Steve že bol zlatý?! Hm? Vieš čo mi spravil? Videla som ho s inou ako sa držali za ručičky.... No proste fuj!
es45el: A ty si myslíš že ako si s ním vyzerala ty?
kisscherry: No určite lepšie!
es45el: Ty si nepolepšiteľná! Ale ja už musím ísť preč pretože sa mi nechce počúvať krik mojej mamy. Tak ahoj uvidíme sa v utorok!!
kisscherry: mno tak ahooj!

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
zarita  25. 11. 2008 20:44
hmmm... uprimne? nepacilo sa mi to x)
 fotka
antifunebracka  29. 12. 2010 22:13
inspirovane tvojim zivotom, co?
Napíš svoj komentár