Strata hocičoho je v každom prípade nepríjemná vec. Ale uvedomil som si, že je veľmi dôležité načasovanie. Je rozdiel stratiť niečo v čase, ked je to pre nás neuveriteľne dôležité a v čase ked si len myslíme, že je to pre nás neuveriteľne dôležité. V momente, kedy je strata aktuálna dokáže len málokto rozoznať o akú z dvoch spomínaných strát ide, ale o to dôležitejšie a krajšie je potom zistenie, že to vlastne až tak dôležité nebolo.
Je samozrejme, že každá strata pozmení cestu, lebo tá nie je vopred nakreslená. Mení sa a mení ju každá, aj tá najmenšia a najnepodstatnejšia maličkosť. Človek zvykne ľutovať, no čo ak nový smer cesty neskôr dosiahne krajší a lepší cieľ? Nevravím, že je to pravidlo, ale šanca je 50 na 50. Pre niekoho málo na radosť a dostatok pre sebaľútosť, pre iného zasa dosť na krásne a vytúžené očakávania a málo na zanevrenie.
Občas sa stane, že strata je ovplyvniteľná. Že jej dokážeme zabrániť vlastným pričinením. No stáva sa aj, že čím viac sa snažíme, tým sa nádej na uvedomenie sa ( nie naše ) zmenšuje. V tomto prípade je podľa mňa najlepšie nechať to tak. Ak sa subjekt straty rozhodne zotrvať a zmeniť smer svojej cesty, môžme byt len radi, no ak nie, nič sa nedeje. Ako som už povedal, cesta si nájde nový cieľ a ten može byť krajší.
Niekedy človek bezhlavo rúca svoje predstavy, pocity, myšlienky, svoju detskosť a hravosť a veci, čo ho robia štastným do zberu ľudských hodnôt.
Kvôli čomu? Zvyčajne je to kvôli veciam, ktoré si to nezaslúžia. Človek v snahe dosiahnuť harmóniu, dokonalý súlad obetuje hodnoty, časti svojho ľudského bytia, ktoré zvykli byť dôležité. Potom neskôr, keď príde strata toho, kvôli čomu sa obeť konala, uvedomí si, že ostalo prázdno. Snaží sa zaplniť svoje vnútro opäť všetkým tým, čo ho dokázalo robiť šťastným a keď sa to podarí vtedy si môžme povedať : áno, som frajer !
Neviem, kto to povedal prvý krát, ale mal pravdu.( len ju trošku pozmením )Takmer všetko zlé je na niečo dobré. Škoda, že si to dobré uvedomujeme, oveľa neskôr ako to zlé.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
keď stratíš príležitosť.. nevadí, príde iná, možno lepšia.
keď stratíš sen, tiež si môžeš vytvoriť nový.
keď stratíš vec, kúpiš si novú.
no keď stratíš vzťah, áno, môžeš nadviazať nový, ale ide o to, že si stratil určitého človeka. je jedno, či to bol priateľ, kamarát, niekto z rodiny, je jedno, či ste sa v tom období často stretávali alebo nie. ale je to časť tvojho ja, ktoré odišlo spolu s ním a už sa nikdy nevráti.
strata nahraditeľných vecí bolí len kvôli našej túžbe niečo dosiahnuť a niečo mať.
strata človeka jednoducho bolí. a nedá sa vysvetliť prečo.
a rozhodne ani v jednom prípade nejde o načasovanosť straty.