zo zahmleného okna von pozerám
atmosféra v okolí krbu už sa pečie
na dopadajúce vločky tíško zazerám
čas sa náhle zastavil alebo sa len tak vlečie
všetko náhle vyzerá tak akosi krehšie
je to jeden z pocitov kedy sa cítim lepšie
v mysli každá myšlienka vtedy dávno preč je
vedieť to tak stále, poznať na to vzorec
aby mojim mukám v hlave bol už navždy koniec
nechcem už nič viac len prijať to čo mám
nechcem už sa trápiť ale vytvoriť ten chrám
tam kde sa všetko začína tam kde to všetko končí
tam sa tá sila rozpína o ktorej sa to všetko točí.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár