Sedím tu a počúvam Beethovena. 

Vonku štebocú vtáky. 

Cez zapálené oči nie som schopná vidieť viac ako tento displej. 

Dopíšem tento článok a idem na pohotovosť. 

Najskôr však musím pomôcť mojej duši. 

Zomiera. 

Moje telo sa len ticho bráni horúčkou. ( opakujúci sa jav mojich zlých období. ) 

Ticho protestuje.

Snažím sa mu načúvať. 

Je to desivé. Ono chce len aby som ležala v posteli a spala. Ja chcem vyjsť von a žiť. 

Predýchavam. 

Zvládla som školu. ( neuveriteľné, na poslednú chvíľu ale dala som to ) 

Všetci sa tešili so mnou. 

Aj oni  dvaja. 

Jeden ktorého som celé roky chcela. 

Druhý ten o ktorom som celé roky snívala. 

Jeden, človek ktorý ma rozbil na milión kúskov. Ktorý ma dostal sem do môjho bytu obrovského pre jednu malú dušu. 

Druhý zosobnenie toho čo som vždy chcela. Inteligentný, múdry, pekný, dobrá práca, rodinne založený... 

A teraz stoj tu a rob dobré rozhodnutia! 

Stoj a konaj! 

Alebo len ticho zízaj a nerob nič. 

Nechaj si všetky príležitosti ujsť.

Prečo sa rozhodneš ? Komu zničíš sny ? 

Spravíš opäť tú istú chybu ? Alebo spravíš novú chybu ?

Nebuď hlúpa zlatko! Rob ako to cítiš!

Ale čo vlastne cítiš? 

Chuť objavovať niečo nové. Po rokoch sa ponoriť do nových vôd. 

Chuť veriť starým vodám pretože si bola vždy z nich nadšená. A keď ta ich prúdy ťahali nadol a voda v nich sa skalila ty si len čakala a dúfala že sa to zlepší. 

Nové ? Staré ? 

Čo je ti súdené ? 

Kde je to šťastie. Tá láska ? Ten človek ktorý by pre teba dýchal keby tvoje pľúca nestačili ? Ten pre ktorého budeš top z jeho top? 

Ale veď ty to predsa tušíš čo je správne. Bolí to tak rozmýšľať však ? 

No tak neplač. 

Sama si predsa písala že veľké baby neplačú. 

Pozbieraj svoje kúsky a zlep sa späť. 

Ako zvyčajne. 

Pozbieraj silu obleč sa a choď do tej nemocnice!

Obleč sa a rozhodni sa čo ďalej. 

Urob to a nerozmýšľaj viac nad tým. 

ŽI!

Miluj!

Mysli na to čo bude!

Nemôžeš predsa očakávať že niekto kto ta zničil to neurobí znova! Nenechaj sa citovo vydierať! Nenechaj si nahovoriť že toto celé je tvoja vina! 

Nezabudni čo sa z teba za ten rok stalo!

Si silná! 

Všetko zvládneš!

Tak a teraz choď na tú pohotovosť ... a keď ti povedia že ta musia hospitalizovať nebuď zbabelec a sprav to! 



 Denník
Komentuj
 fotka
vreskot000  26. 6. 2017 14:52
zaregistroval som najma prvu vetu. počuvam bethowena. aj ja počuvam rad klasiku
 fotka
antifunebracka  2. 10. 2019 16:55
Čo ti je?
Napíš svoj komentár