Minule sme sa s mamou zhodli, že sa radi obklopujeme narušenými ľuďmi, pretože sa potom samé cítime normálne. V bežnom živote je to ťažké, keď vás vychováva niekto, kto vám je schopný zavolať uprostred noci z rokového koncertu kričiac, že vám kúpil tričko s Hello Kitty na narodeniny a následne prespieva falošne s kapelou celú pesničku. Aj preto som sa potešila, keď zavolala jedna známa, že odbehne z práce na obed. Pečené mäso so šampiňónmi, ktoré sme sledovali cez dvere trúby s mamou sediace na zemi, tešiace sa, že zajtra nemusíme variť, nejak vymizlo po rozložení na tri taniere. Radosť nás ale neopustila, pretože som vyhrabala starý studený špenát v rohu chladničky.

Ozval sa zvonček. Tak som sa potešila, že som sa obliala vriacou vodou pri zalievaní kávy a bežala otvoriť tej ohromnej žene, ktorá spoza dverí kričala pošta. Tradične vyzerala fantasticky. Predstavili sme jej našu novú umývačku riadu, ktorú sme si celkom obľúbili, aj keď sme sa trochu báli ako budeme znášať nového mokrého a hučiaceho člena rodiny. Zhodli sme sa na mene Juliša, pretože "Juliša to umyje" znie podľa mamy skvelo.

Téma rozhovoru sa ustálila na pohrebnom poistení. Nasledujúcich desať minút sme rozoberali, ako je najvhodnejšie osloviť dedka alebo babku s ponukou pohrebného poistenia bez toho, aby dostali infarkt priamo na tej stoličke pred vami. To mi pripomenulo predajňu ovocia a zeleniny postavenú vedľa pohrebníctva u babičky. Je to skutočne výhodná poloha, pretože kto by odolal pomníkom "aj na splátky" keď ich uvidí na ceduli pred obchodom priamo pod banánmi za osemdesiatdva centov. Takže najlepšie je teda ponúknuť na začiatok niečo, čo by celkom prebilo fakt, že núkate pohrebné poistenie vitálnej babke, ktorá až dovtedy mala pocit, že ešte bude žiť dlho.

Po skončení porady ohľadom poistenia a dedkovcov sme naložili Julišu a nechali ju pekne žblnkať a mrmlať. Posadili sme sa na balkón s kávičkou a dohodli sa, že najlepšie riešenie bude, ak naše babky do poisťovne dlhšiu dobu nepustíme.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár