Daj mi čas, nech sa sama pozliepam a zatiaľ choď za ňou. Nechaj mi na stole fľašu a krabičku a ja budem zomierať aj za teba a dúfať. Aj tak si zapálim len pre efekt, lebo koniec cigarety tak dobre vynikne v tme. Nech ma čierne myšlienky zahalia ako závoj a červík pochybnosti vyvŕta do hlavy dieru. Budem sedieť a pozerať sa, ako sa to všetko zosypalo ako domček z karát a na úsvite sa zobudím s hlavou na studených kachličkách v kúpeľni. Začnem rozmýšľať o našom nekonečne, ktoré trvalo asi jedno žmurknutie a našich plánoch zahubených v ich zrode. A poviem si, že tak to malo byť a možno nabudúce, aj keď to bolo krátke ako tento blog.

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár