Skoro štyri hodiny popoludní, studená, ale sakramentsky studená sprcha, stará dobrá nivea a som tu.
Znovuzrodená sedím v ockovom župane. Pod ním nič len nahé telo a hrubé červené ponožky.
Sediac za písacím stolom pozriem von oknom, zdvihnem ľavý kútik úst a potmehúcky sa zasmejem: ,, Milujem stromy, milujem zelenú a modrú zároveň, milujem oblaky nebeské."
Začínam si strihať nechty. Zahľadím sa na ruku, dneska výnimočne hebkú a skonštatujem, no už nie s úsmevom ba trocha trpkejšie: ,,Ten čas kurva letí, hnusne rýchlo, až príliš," strihajúc nechty dodám:,, Už je to týždeň, ako som si ich strihala naposledy.."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár