Tých správnych ľudí človek stretne vždy vtedy, keď to najmenej očakáva.
V jeden jesenný deň , vybrala som sa do kvetinárstva, v ktorom som brigádovala. A bola tam.
Vysmiate pobláznené dievča, ktoré si čančalo nejakú malinkú kytičku. Zoznámili sme sa.
Od tohto dňa sme sa navzájom míňali, skoro nikdy sme spolu nemali smenu. Naše ďaľšie stretnutie bolo preto, lebo Natálka mi mala poskytnúť nejaké informácie o štúdiu na odbore, ktorý som chcela študovať, a zhodou náhod tento odbor študovala aj ona.A potom zasa dlho nič.

Na jar som šla robiť animátorku do školy v prírode a tetula, ktorá to celé viedla potrebovala zohnať ďaľších ľudí na vykonávanie animátorskej činnosti. A napadlo mi, že jej zavolám, keďže študuje pedagogiku a isto by ju to bavilo. Súhlasila a o týždeň sme tam už boli spolu.
Zblížili sme sa natoľko, že odvtedy sme sa stretávali čoraz viac a viac. Dokonca bola so mnou na prijímačky na VŠ aby som sa náhodou niekde nestratila. Doteraz si pamätá, čo som mala na sebe oblečené.

Vlasy.Má krásne vlasy, vlasy vlnité prírodou, vlasy, ktoré voňajú a strapatia sa vo vetre. Nejeden chlapec by sa do jej vlasov zaľúbil.
Oči. Oči veľké a hnedé ako zem, ktorá je pre život tak dôležitá. Keď sa nimi na mňa pozerá, vidím v nich len to čo je môjmu srdcu milé.
Telo. Tvrdí že má pupok veľký, avšak dla mňa je z nej každý macher mäkký. Podľa mňa je bohyňa, krásnymi krivkami oplýva.
Smiech. Jej smiech ma napĺňa niečím neopísateľným, niečím tak pozitívnym, že v tej chvíli by mohli padať aj traktory a mne to bude jedno.

Je až priam nadpozemsky nemožné, že my dve sme úplne rovnaké. Smejeme sa naraz, plačeme naraz, naše myšlienky sú tak prepojené, že telepatia by sa musela volať inak aby dokázala pokryť význam toho čo sa v nás deje. Stávajú sa nám rovnaké veci, rovnako sme hlúpe, rovnako naivné, rovnako bláznivé, rovnako múdre.

Je nádherné mať pri sebe niekoho ako som ja, kto presne vie ako čo myslím , kto presne vie kedy sa trápim a kto presne ale úplne presne vie, čo má kedy urobiť aby som bola šťastná.
Každé ráno vstávam s tým pocitom, že je tu.
Áno, kedykoľvek si zmyslím je tu.
Moje druhé JA. Moja Natálka.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár