Jedného dna sme ja moja sestra Mata ocko a mamička robili poriadok na novostavbe,ktorá ešte nebola dostavaná.Všade bol prach,špina,neporiadok,plno náradia.


Začali sme ale mamina išla variť obed a mi sme tam ostali iba z mojom sestrov a ocom.Najprv oco povedal ,že to máme dávať všetko do jednotlivých šuplíkov a potom ostatok do tej bendičky čo tam už pre nás bola nachystaná.Zrazu prišla mamka z telefonom v ruke a podala telefón ocovi.Volali mu z práce,že sa vyskytol nejaký neočakávaný problém.Samozrejme oco sa zobral a išiel do práce.Mali sme zo sestrov volno Hrala nám hudba a tak sme sa zabávali ,tancovali,spievali jednoducho hrabalo nám úplne.Asi tak po pol hodine prišiel oco domov ,že to bola iba maličkosť ,pri ktorej musel byť pretože musel niečo podpísať.Nevypitovala som sa už dalej ,čo sa deje a začali sme znovu pracovať.Mala som na starosti zoradovať klúče podla velkosti a najme dávať ich na miesto na ktorom mali byť.Mali sme vela tých sád a tak to bolo náročné.Ked som to dorobila a už tam bol takpovedajúc jemný poriadok prišlo na rad umtanie.NAjprv začala moja mama ,ale oco si z nej začal robiť srandu,že to neroí dobre a tak mama odišla z toho druhého poschodia. tak sme si začali robiť srandu aj zo mna a z mojej sestri.Nakoniec som sa k tomu upratovaniu teda respektíve zametaniu dostala ja.Pustila som si silno nahlas hudbu a spievala som si,v tom som zacítila koniec zeme no bolo neskoro.





Začala som padať ale ešte som sa stihla prichytiť jednej desky no neudržala osm sa a začala som padať po nedokončených železných schodoch z ostrými hranami ale nikdy by ste neverili čo ma zachránilo zachránil ma fúrik na špinu ,ktorý bol na konci tých schodov spadla som do neho a ešte som spravila kotrmelec.Oco sa pozrel an idke som nebola tak rýchlo išli dolu a spítali sa ma či som v poriadku či ma niečo neboli alebo mi niečo nieje.*Bola som v poriadku iba ma naozaj trochu bolel noha ale bolo to iba uderené.nechápem ,že keby tam nebol ten fúrik tak už by osm nebola medzi živýmmi. Od tej doby sa bojím na to schodisko ísť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár