ja už ni neviem ,čo môžem robiť na vonok to nedávam poznať ale v nutri sa cítim vlmi zle.Už pomali strácam všetko čo som mala.Aj z mojim priatelom už to je nanič už sa vôbec nevidíme.a to mna asi trápi najviac.Menej a menej mi ludia dávajú najavo že sú tu primne.a aj ked v škole je v pohode doma už to je iba tak že depky plač zúfalstvo.jwe to strašný pocit vedieť ,že ta opúšta pomali to čo miluješ velmi ale nedal si to nidky najavo.Plačem nemôžem myslieť na nič dobré všetko sa sipe ale dúfam ,že to čoskoro prestane,pretože ked nie neviem ako sa z tým vyrovnám.teraz je čas myslieť na to že už to nidky nebude dobré ale nie to neurobím myslím iba nato a čakaám kedy sa to znova začne všetko vyjasnovať vracať do normálu a kedy už mi zasa bude dobre. Za niektoré neštasia si môžem aj sama .

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár