Spomienky mi zostanú navždy. Spomínať neprestanem nikdy. Ale spomínať budem šťastná....pretože to, čo prežívam v spomienkach už neprežijem. Čo bolo, bolo. Možno to bolo krásne, možno som aj vtedy bola šťastná a možno...už si to nechcem pamatať tak ako to bolo naozaj. Nechcem a takto je to pre mňa lepšie.
Človek zabúda. Ale zabúda na dôležité veci. Zabúda aká dôležitá je prítomnosť, dôležitejšia než minulosť alebo budúcnosť. Jednoducho NEZABÚDAJ žiť práve teraz a práve pre túto chvíľ. Utečie, odíde a zrazu bude už len spomienku ktorú si nebudeš chcieť pamatať práve preto, že si v tej chvíli nežil...
Možno niektoré veci v živote by mohli byť úplne inak. Pretože svoj osud si treba vybrať, a nie prijať! Nie je všetko ideálne.A spomienky niesú len pekné. Ale verím v to, že v mojom svete, v mojom príbehu sa teraz už dá žiť tak, aby šťastné spomienky nezatienili prítomnosť.Aby prítomnosť vytvárala nezabudnuteľné okamihy.Aby ja som si sama tieto okamihy vytvárala. Aby sa stará zlá minulosť už neopakovala.
Šťastie a láska su nevyspytateľné....ale najkrajšie je, ak je človek šťastný vďaka láske
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
( ďakujem @armita )