Punk

Punk

V tomto článku sa zaoberám jednou z alternatívnych subkultúr a to punkom a subkultúrami, s ktorými je úzko prepojená. Zaoberám sa spoločenskými podmienkami a východiskami vzniku vo svete a u nás. Hlavný dôraz kladiem na oblasť hudobnú, ale snažím sa zdokumentovať prejavy aj v iných oblastiach kultúry a života.
Danú tému som si zvolil preto, že ja sám nie som priaznivcom konzumného spôsobu života a zaujímajú ma rôzne prejavy nekonformných životných spôsobov a hlavne si rád vypočujem punkovú hudbu. Taktiež v mojom okolí poznám niekoľko vyznávačov tohto životného štýlu.

„Punk: niečo bezcenné, nedôležité, nekvalitné, kriminálnik“
 
Vývoj punku vo svete

Mnoho ľudí si spája punk s Anglickom, aj keď hudobne vznikol začiatkom 70-tych rokov v Amerike. Základom boli takzvané garážové kapely z New Yorku a Detroitu. Textovo sa odlišovali, spievali o záporných javoch - drogách, krádežiach, nezamestnanosti - o odvrátenej strane života. Tieto začínajúce kapely sa sústreďovali okolo newyorského klubu CBGB na Bowery, vo štvrti plnej bezdomovcov. Punk pokračoval v hudobnej revolúcii hippies, bol to ale jej protiklad. U hippies bolo všetko farebné, ukľudňujúce, v punku bolo všetko čierne, agresívne a minimalistické. Hudobne išlo o návrát späť ku koreňom rock’n‘rollu - impulzívnemu rytmickému prejavu (Patti Smith, Talking Heads, Ramones).
V rokoch 1976 a 1977 prenikol punk do Veľkej Británie. Práve v tomto období sa Anglicko nachádzalo v nedobrej hospodárskej situácii. Nepokoje, štrajky a kultúra, ktorá nedávala možnosť mladým ľudom na vyjadrenie svojich pocitov, spôsobujú vznik nespokojnosti a radikalizáciu punku od neškodnej zábavy až k verejnému prejavu nespokojnosti so spoločnosťou. Za miesto vzniku sa považuje obchod Malcolma McLarena na Kings Road v Londýne. Tu vznikli Sex Pistols, pravdepodobne najdôležitejšia kapela vo vývoji žánru. Boli to práve oni, kto do punku vniesli prvok provokácie či už výzorom, hudbou alebo textami. The Clash priniesli do punku politický prvok, inšpirovaný anarchiou, čiastočne socializmom a antirasistickými postojmi. Členovia kapiel pochádzali z oblastí Londýna, ktorý bol poznačený prisťahovalectvom. V tej dobe vzniká rasová neznášanlivosť spôsobená nedostatkom práce a nahrádzaním pracovnej sily prisťahovalcami. Londýn bol v tejto dobe ešte poznačený poslednou hudobnou revolúciou a bohémskym štýlom života. Tu je vidieť vznik punku ako subkultúry ktorá vzišla z ulice - z robotníckej triedy bez budúcnosti.
Ďalšou dôležitou kapelou v smerovaní punku sú kalifornský Dead Kennedys, ktorí rozvinuli politický rozmer. Po atentátoch na Kennedyovcov si ľudia začali uvedomovať, že nad svojimi životmi nemajú plnú kontrolu, že dianie ovládajú sily v pozadí. Toto priviedlo punk k politickej radikalizácii, jeho hlavnou úlohou bolo nastavovať zrkadlo spoločnosti.
Posledná vlna punku smeruje k určitej komformite - už neobsahuje provokačné texty ani vzhľad už nie je zameraný na šokovanie (resp. sa stáva akceptovaným) a dostáva sa aj do mainstreemových médií. Nesleduje žiadne politické alebo spoločenské ciele, je zameraná prevažne na zábavu. Mnoho ortodoxných punkáčov tento žáner ako pokračovanie žánru odmieta.

Vývoj punku na Slovensku a v Čechách

Punk má u nás korene približne od roku 1978, centrom boli Teplice, na Slovensku Bratislava a čiastočne Trenčín. Predpoklady na vznik boli podobné - mladí ľudia nespokojní so systémom, v ktorom žijú. K hnutiu inklinovala hlavne učňovská mládež. Rozdiel bol v izolácii spôsobenej režimom. Kapely zväčša nemali vzory na ktoré by sa chceli podobať, lebo ich nahrávky sa k nám dostávali obmedzene. Punk u nás nebol nikdy politický, čo je v protiklade s vývojom na Západe. Hlavnou úlohou bola zábava bez dohľadu moci. Za zmienku stojí kapela FPB ktorá svojimi textami inšpirovanými Kafkom alebo Wolkerom patrila k takzvanej intelektuálnej vlne punku. Pred rokom 1989 mal punk problémy s režimom, keďže tento ho vyhodnotil ako nebezpečný a rozvratný žáner a snažil sa zabrániť, aby nabral na sile. Bol nebezpečný aj tým, že hrať mohol skoro každý - stačila akákoľvek aparatúra a taktiež nižšie hudobné predpoklady. Preto sa vytvorila silná subkultúra, ktorá sa vyvíjala izolovane na okolí. Rôzne oblasti mali rôzne pohľady na ďalšie smerovanie.
Keďže sa nemohol verejne prezentovať, vznikala tu súdržná scéna. Koncerty boli z veľkej časti ilegálne a násilne ukončované, informácie sa šírili v danej subkultúre rýchlo. Tieto prvky mali vplyv na formovanie punku. Nesmeruje k radikalizácii, ale hľadá si cestu na presadenie sa v systéme. Aj keď v určitej dobe dochádza k čiastočnému uvoľneniu, neznamená to možnosť koncertovania alebo nahrávania platní.
V období po revolúcii sa mnohé kapely z obdobia minulého režimu rozpadávajú a vzniká tu nová vlna punku na Slovensku a Česku. Punk sa dostáva do všetkých častí štátu a vzniká tu aj väčšia a početnejšia scéna. V súčasnosti je vidieť čiastočné oslabenie scény a rozdelenie na viaceré smery. Jeden z nich je radikálnejší a hlási sa viac k anarchistom. Neexistuje ale žiadna pevná scéna ktorá by bola riadená, väčšinou sú to len partie mladých ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú. Ďalšie smery sú ovplyvnené viac hudbou a nesledujú iné ciele ako len zábavu.

Rôzne pohľady na punk

Punk zo sociálneho hľadiska patrí medzi rizikové skupiny, keďže sa často úzko spája s alkoholizmom, užívaním drog a bezdomovectvom. Z hľadiska zainteresovaných ale na punk existujú rôzne pohľady. Niekto berie punk ako štýl života, iný sa snaží takto presadiť svoje ciele alebo v mnohých prípadoch je to len štýl obliekania bez poznania okolností vzniku a účelu – slúži na vytvorenie imidžu.

Punk ako životný štýl

Pre mnohých je punk životným štýlom, sebarealizáciou. Pre niekoho je to protest proti autoritám, mainstreemovej spoločnosti a zaužívaným hodnotám, ktoré sa snaží rozvrátiť (ale aj nastavené krivé zrkadlo spoločnosti). No v mnohých prípadoch to je len pokus ťažko prispôsobivých jedincov začleniť sa do určitej sociálnej skupiny. Určitá skupina mladých ľudí vidí za ním len alkohol, drogy a ničenie vecí okolo nich. Táto skupina je čoraz početnejšia a vek často nepresahuje 18 rokov. Punk nie je len hudba, jeho súčasťou je aj životný štýl, ktorý nie je pevne určený. Je prejavom osobnej slobody a možnosti realizácie sa. Veľa vecí funguje na princípe DIY (urob si sám) - vydávanie hudby, predaj, reklama. Paradoxom je, že punk sa od svojho vzniku snažil oslobodiť od stereotypu, od slepého nasledovania vzorov ale punkáči tiež prijali uniformu.

Punk vo filme a literatúre

Zastúpenie punku vo filme nie je silné. Pohľad zvonku reprezentuje film SLC Punk! (réžia James Merendino), zobrazujúci život punkera-anarchistu, ktorý sa ale nakoniec zaradí do spoločnosti. Je vidno, že punk je záležitosťou prevažne mladých ľudí plných nespokojnosti a protestu, ktorí sa s pribúdajúcimi rokmi menia a protest a rebéliu často menia za stereotyp, proti ktorému bojovali. Väčšina punkových filmov, zobrazujúcich komunitu zvnútra sú dokumentárne filmy snažiace sa zachytiť kapely a ich žánrové smerovanie.
Pokiaľ za punkovú literatúra nepovažujeme knihy popisujúce život punkerov, pojem punková literatúra obmedzíme na fanziny, ktoré sa ešte aj dnes často šíria kopírovaním, ale stále častejšie aj elektronicky. Prvým a najdôležitejším bol anglický Sniffin glue, ktorým punk získal svoje písané médium. Určitá skupina punkáčov považuje za svoje knihy od Georga Orwella 1984 a Zvieraciu farmu a Mechanický pomaranč od Anthonyho Burgessa.

Punk a móda

S punkom je spojená aj móda, ktorá sa počas rokov menila a vyvíjala. V začiatkoch v Amerike nešlo o módu, ale ako sa punk dostal do Anglicka, vznikla móda, ktorá mala odstrašiť, a šokovať - poukázať na pokrytectvo v spoločnosti, kde ľudia súdia ostatných podľa vzhľadu. Typická je kožená bunda, vysoké topánky a zapínacie špendlíky. Okrem oblečenia sú pre punk typické krátke farebné účesy alebo takzvané číro. Tak ako sa punk vyvíjal, tak sa menila aj móda. V súčasnosti môžeme sledovať ústup okázalého oblečenia.

Subkultúry súvisiace s punkom

Oi punk (skinheads)

S punkom je spojená aj kultúra Oi skinheadov. Táto subkultúra sa vyvíjala v Anglicku nezávisle na punku. Aj kultúra pôvodných skinheads vyšla z robotníckej vrstvy inšpirovanej jamajskými prisťahovalcami. Určitá skupina skins sa odčlenila a prebrala rasistickú ideológiu, na čo reagovali pôvodný skins, ktorí sa začali nazývať S.H.A.R.P, teda skins proti rasovým predsudkom. Skins je kultúra úzko prepojená s punkom. U skins je typická hrdosť na ich pôvod a na samých seba. Rozdiel je ale v prístupe ku drogám, keďže punk toleruje užívanie drog.

Anarchizmus

Anarchizmus predstavuje v súčasnosti široké spektrum názorových prúdov, kde sa vedľa základných typov anarchizmu objavili aj nové skupiny spájajúce anarchistickú teóriu s feminizmom a environmentalizmom. Ide o hnutie, ktoré zdôrazňuje úplnú slobodu jednotlivca a úplné uplatňovanie slobodnej vôle. Z tohto dôvodu stúpenci odmietajú všetko, čo bráni slobode (autoritu, disciplínu, poriadok a povinnosti).
Anarchizmus tak ako komunizmus hovorí o zvrhnutí vládnucej kapitalistickej triedy, rozdiel je v spôsobe vládnutia keď komunisti sú zástancami riadenia jednou osobou, ale anarchisti hlásajú beztriednu spoločnosť ktorej by bol každý slobodný a rovnoprávny. Anarchizmus je vo svojej podstate utopický. Človek je neustále vychovávaný a má vždy nad sebou autoritu preto prechod k anarchii je takmer nemožný.

Squatting

Squatting je vlastne obsadenie budovy ktorá je dlhodobo nevyužívaná a v chátrajúcom stave. Squatt je miesto, kde ľudia žijú v spoločnosti kde je možné rozvíjať alternatívnu kultúru. V tejto komunite je možné čiastočne fungovať nezávisle na okolitom svete. Tu však môže dôjsť k stretu záujmov s okolitou spoločnosťou ktorá sa snaží všetko kontrovať.
Squat je však často iba útočiskom neprispôsobivých jedincov, čo má zlý vplyv na celú scénu. Keďže médiá takto prezentujú celú alternatívnu kultúru, v očiach bežného človeka je vidieť strach a pohoršenie nad ľuďmi., ktorí sa snažia žiť odlišným spôsobom.
 
V rámci tohto článku som sa snažil priblížiť jednu zo súčastí alternatívnej kultúry – hnutie punk. Jeho hlavnými prejavmi smerom navonok sú najmä hudba a móda. Ja som sa na tomto obmedzenom priestore snažil zachytiť, ako sa menil od doby svojho vzniku až do dnešnej podoby.
Tiež som sa pokúsil priblížiť, akým spôsobom punk už niekoľko generácií ovplyvňuje životy ľudí vyznávajúcich tieto životné postoje.
V skratke som sa tiež dotkol presahu punkového žánru do iných umeleckých oblastí a tiež blízkych subkultúr užšie súvisiacich s punkom.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu