V predsieni je jasne cítiť dym vonných sviečok. Miešajú sa v ňom vône jazmínu, pomarančov a santalového dreva.
Plamienky sviečok poskakaujú vzrušením, asi ako niečo v mojom vnútri.
Chvejem sa. Pootvorené okno privádza jemný dotyk chladu. Ako ľadovo rozpálené ostrie noža prechádzajúce po mojich prsiach.

Nezostarla som. Ani o deň. Milujem svoju krásu. Tie nedokonalosti, ktoré ma prinútia byť nádhernou.
Milujem, keď sa cítim takto.
Tvárim sa, že ho potrebujem. A dnes viem, že to tak nie je. Pravda stála po celý ten čas po mojom boku.
Pravda, ktorú som poznala, no myslela som.... Myslela, že každá žena potrebuje muža.
Plačem, pretože ho nemilujem. Ja milujem seba!
No dnes večer ho vyčkávam.

Je to už príliš dlho, čo hľadím do kryštáľovo čistého zrkadla na sýto červenej stene. No stále sa usmievam.
Skúmam odraz ako najcennejší obraz v Louvre.
Hladím svoje ženské krivky jemnými dlaňami. Tento pocit sa dá porovnať s dotykom hodvábneho kašmíru.
Pomaly sa otáčam. Moje telo je tak pevné a pokožka hýri jedinou farbou. A moje hrdlo ako kryšťál...ak sa dnes napijem červeného vína, každá kvapka pretekajúca ním sa dá spozorovať.

Zrýchlený tep a cítim môj dych. Búrlivo nadnáša hladné biele prsa, nežne tvarované pevným zovretím železných kostíc saténového korzetu.
A ja mám stále pocit, že to zovretie nestačí a tak každým ďalším ťahom čiernej stužky pociťujem stále väčšiu a väčšiu eufóriu.
A možno už nevládzem dýchať. Cítim mrazivý dotyk na krvavých perách. Jemný vánok sa pohráva s mojimi vlasmi, ktoré splývajú s dokonalou hrou farieb dnešnej noci.
A moje oči neboli nikdy tak tmavé...
Dlhými nechtami sa phrávam s pohybmi na mojej hrudi. Sú ako nôž, ktorý ťa môže bodnúť v tej najnečakanejšej chvíli.

Do rúk beriem hranatú fľaštičku. Lačno odhodím závit a v tej chvíli mnou prebehne pocit blažený.
Vôňa, ktorá rozpúta všetky moje zmysly. Vôňa práve tak luxusná, ženská a zmyselná ako sama jej stvoriteľka.
Stačí jediná kvapka a každým pohybom môjho srdca ma zaleje ťažká korenistá aróma.

Nevnímam. Nič okrem seba. Ležím na posteli povzbudená drogou vlastnej krásy.
A on vchádza. Jediný pohľad.
Vezme si ma. Dnes v noci. A možno sa ho naučím milovať tak... Práve tak, ako milujem samu seba.

 Blog
Komentuj
 fotka
rav0o  16. 12. 2010 16:14
Uhmm, znie mi to ako slovenský preklad textu nejakej skladby od Faithless, páči sa mi
Napíš svoj komentár