Neviem, ktoré v poradí to presne je, ale prvé, druhé ani tretie a štvrté to určite nebude.
A už pociťujem ten blažený pocit, že sa čoskoro určite pocikám. Netrúfam si vstať, lebo wc je ďaleko.
Opitou hlavou skúšam rozmýšľať, ako tento akútny problém vyriešim.
Tak nič. Zostávam sedieť. Pokiaľ ma to aspoň ako - tak neprejde.
Napadajú ma rôzne myšlienky a v dyme z cigarety hľadám zvieratká a rozprávkové postavičky.
Nikoho nevnímam. Som blažená vo svojej opitosti s balíčkom "ľahkých" cigariet.(ktorý sa mimochodom už míňa).
A takto nepríčetne a neprítomne sa pozerám na pána v otrasnom červenom saku, ktorý sedí o pár stolov ďalej, ako pije svoje malé rezané pivo. A dokonca stále prvé....
A nejako tak to pokračuje, kým nepríde nejaká garážová kapela s nulovým talentom pána speváka, ktorá ma predsa len zobudí z tejto Šariš-eufórie.
Problém je jedine ten, že ak sa budem chcieť postaviť a hlavou nepríčetne hádzať dopredu a dozadu a dookola, tak sa asi čo? No pocikám....
A sú tu len dve možnosti... buď nejako divne skrčená dobehnem na WC alebo proste pustím mláčku.
..Dobehla som... Síce to bolo teda dosť o chlp a myslím, že ľudia sa museli strašne udivene dívať, ako mimozemsky skrčená na to wecko utekám, ale stihla som to. A to je hlavné.
No a teraz sa otrasne natriasam na ešte hroznejší rytmus tohto rockového zmätku. A je mi fajn.
Parťáci od môjho stola sa niekde...ehm...stratili. Budú pod ním drichmať, pretože podiel alkoholu v ich krvi výnimočne presahuje ten môj.
Uvidíme ako dlho to vydržím. Cigarety už nemám. Pivo som dopila. A keď dohraje posledný "tón" tejto
rozladenej gitary, poberiem sa a pôjdem domov. Vyspať sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
etelnair
18. 12.decembra 2010 14:52
kde sa tam vzal ten pan v cervenom saku?
Napíš svoj komentár