Neviem prečo. Mám z toho skvelý pocit. Lebo som musela spadnúť, aby som sa opäť mohla šplhať hore a aj tak sa muselo uznať pár vecí.
Veľmi dobre sa pamätám na tú vetu, keď som povedala "ja nebudem ľutovať..". A nepočúval ma. Drzo si odišiel. Nebral na mňa ohľad. Fajn. Povedala som mu, že nikdy nebudem nikoho milovať tak, ako som milovala jeho. Prd. MILUJEM OVEĽA ale OVEĽA viac. Milujem naozaj.
A on chodil kade tade. Hlupák. V duchu som sa smiala. Lebo si myslel, že mu pristrihnem krídla. Samozrejme, že by som mu to urobila. Bol tvárny ako každý iný. Myslel, že je Pán. Tak sa smejem. Nebol nič viac ako "loutka". Vedela som ako na to a on si to ani len nevšimol. Mohla som ho mať hocikedy, kedy sa mi zachcelo.
Považoval ma za príliš krásnu. Presvedčila som ho o tom. Mohla som ho presvedčiť o všeličom.
A ako potreboval lietať.... tak aj dolietal.
Nemám mu to za zlé. Momentálne mi je ho ľúto. Necítim nenávisť, mám ho rada ako jednu veľkú spomienku v mojom živote. Mám ho rada ako človeka, ktorý jediný správne chápal tomu, čo som robila. Ale smejem sa na ňom. Práve teraz. V tejto chvíli.Lebo spadol.
Vždy bol medzi nami akýsi vnútorný rozpor, kto bude lepší. No je to hlúpe, pretože jeden bez druhého sme nestvorili nič výnimočné. Dokázali sme pri cigaretách a pive presedieť celú noc nad klavírom a notami a potrhaných papieroch.
A milovala som ho len preto, lebo som ho obdivovala. Ale to je na dlho.
A teraz. Teraz sa škodoradostne rehocem. Lebo prišlo na moje slová. Pán úžasný sa dnes úprimne vyjadril, že už nikdy nenájde takú ako som ja. Že bol kokot, že to ľutuje že bla bla bla
Že mi praje do života len to najlepšie, že som si konečne našla niekoho kto za to stojí. Že som bola jedinečná a že na mňa nikdy nezabudne.
A prišlo na moje slová. "Ja nebudem ľutovať". .....
A týmto definitívne končím túto kapitolu menom Tomáš, pretože mi dal to, čo som chcela počuť a už som spokojná. Povedal že "už nikdy nenájde takú..".
On ľutuje, nie ja. A týmto a tuto to končí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
uniqueprivilegium
15. 1.januára 2011 17:56
nech ti nejebe, presne taq [bavia ma tvoje blog-y]
Napíš svoj komentár