Som aj namyslená aj drzá aj arogantná. Ak si to myslíte, tak teda som.

Je mi zle! Zo všetkých. Čo sa mi snažia vtĺcť do hlavy ako sa mám správať. Zo všetkých čo ma bezpodmienečne musia upozorňovať a buzerovať. Nestojím o to. Nestojím o nič, čo sa týka uvedenia mojej osoby na správnu mieru. Ja totiž žiadnu správnu mieru nepoznám.
Ale narozdiel od drvivej väčšiny "žien" v mojom okolí sa viem na verejnosti správať. A rozmýšľam trošku inými smermi ako len chlast, ZIO, chaty, "rozbijem jej piču", a podobné veci. Napriek tomu je ale Mariana stále tá nesprávne naladená. Tá drzá, namyslená, arogantná, bez rešpektu..

Som. Som aj namyslená aj drzá aj arogantná. Ak si to myslíte, tak teda som.
Ide mi na nervy skoro každý okrem pár vyvolených ľudí, na ktorých nikdy nedám dopustiť. Vždy som vedela, že problém bude skôr vo mne. No a čo?
Neznášam ľudí, čo sa do mňa trepú a tárajú a tárajú. JA VIEM! Ja viem ako sa mám správať, viem čo je pre mňa najlepšie, viem, ako vyzerám dobre a ako zle. Máte doma zrkadlá? Máte. Tak sa láskavo pozerajte sami na seba.
Ale to už nie, čo? To už sa nezdá také príjemné. Samozrejme, vždy je ľahšie hľadieť na tú "odvedľa" ako na seba samého. To už nemusíte vidieť vlastné chyby. Prirodzene, viem to. Veď ani ja ich nevidím, ale nehanbím sa to priznať.

Nechápem len, prečo sa furt niekto musí montovať do môjho života. Môjho!
A keďže nie som typ, čo rád sedí v kúte, som veľmi záživnou témou neohrabaných, prijebaných neumytých papúľ.
No lepší sú ešte tí, ktorí sa ma snažia nejakým spôsobom vychovávať. Mne nikto nebude hovoriť, čo si mám obliekať, ako sa mám líčiť, ako sa mám správať a podobné pičoviny. To je môj problém a moja starosť.
A potom že som namyslená. Môžem sa tak akurát smiať. "Namyslená".
Že na seba nepičujem každé ráno v zrkadle? Že sa nesťažujem aké mám katastrofálne vlasy? Že som so sebou spokojná? To je hriech alebo nejaký druh priestupku? Nemyslím. Aj tak to 80% tých vymletých báb hovorí "len tak" aby počuli "aaale kde, veď vyzeráš super". To je primitivita najhrubšieho zrna a ďakujem, ale neprosím. Netúžim sa zraradiť medzi stádo primitívov.
Nehanbím sa za to, že sa mám rada. Priam mám najradšej sama seba. A tak to má byť. Pretože ak nedokážete milovať seba, nedokážete milovať ani nikoho iného...

A že nedokážem vychádzať s ľudmi? No s väčšinou nie, ale je aj mnoho "výnimiek".
Nikdy som nemala v úmysle byť z tých všeobecne milých dievčat, ktoré sú ku každému slušné a tak.
Pretože to k ničomu nevedie. Za dobrotu na žobrotu.
Ale je mi jedno čo si kto robí. Je mi jedno že väčšina ľudí oklo mňa sú pokrytecké mrchy. Aj tak sa to všetko raz ukáže v tom pravom svetle.

Neospravedlňujem sa za seba a ani sa nebudem, lebo sa nemám za čo. Som taká, aká som a mám z toho radosť. Moralistom sa to síce veľmi nepáči ale čo ma po nich... Žijem si vlastný život a žijem si ho dobre. Neprechlastávam piatky, na rozdiel od niektorích mám stále jasno v tom, kde sa na ďalší deň zobudím, netrtkám s ôsmimi na jednej diskotéke ale napriek tomu...
Som iba príliš zaľúbená sama do seba, príliš drzá, nevypočitateľná a arogantná. Viem o tom. Som si vedomá a necítim potrebu niečo meniť.
A ak ju necítim ja, ťažko ma môže meniť niekto iný. Márna snaha. Nestojím o to.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

45 komentov k blogu