Stačilo len nežné pohladenie a život bol opať životom,

vzdatý ešte ani nezačatý boj a presvedčivosť naivných sebavier,

nebolo to vždy len o tom zlom,

skončilo to hlučným buchnutým až moc známych dvier..



Ľudia stojaci na výpadovkách ciest ,

strach už rozbil črepy štastia a uprostred smiechu smútok stál,

beznádej prišla z jedného z tých nepoznaných miest,

kde človek od života jazvu v srdci mal...



Slzami zrosené pery vraveli:,,odpusť a zabudni,,

on už nie je tým kým bol,

na život ostali len neuskutočniteľné sny,

vtedy stačilo len nežné pohladenie a život bol opať životom...

 Blog
Komentuj
 fotka
daxxxy  8. 11. 2010 22:46
Tak takto to nejak vyzerá počas inventúri na duši a mojej snahe o sebareflexiu
 fotka
antifunebracka  31. 10. 2016 16:18
Tak ja ťa pohladím!
Napíš svoj komentár