IV.
Stále som nemohla uveriť tomu čo vidím. Žena sa postavila. Mala tmavomodrý korzet silné kožené nohavice rovnakej farby a boli v dĺžke nad kolená celý vzhľad perfektne dopĺňnali tmavomodré kozačky. Na krku mala zvláštny prívesok. V jeho strede žiaril tmavomodrý drahokam. Najviac ma však fascinovali jej krídla. Boli rovnakej farby ako celý jej oblek. Stále som netušila čo vlastne chce. Ona sa však len pousmiala. "Čo tak na mňa pozeráš? neboj sa všetko ti vysvetlím len poď" AKO? KAM? Ešťe stále sa mi v hlave vírilo množstvo otázok ale niečo mi hovorilo, že mi nič nehrozí.

Postavila som sa z postele a vyšla von. Žena sa na mňa milo usmiala a povedala "neboj sa a poď" Zamávala krídlami a ja som na ňu s úžasom hľadela. "A čo ja?" opýtala som sa jej zúfalo. "chytaj" povedala a hodila mi prívesok na retiazke. Bol iný ako ten jej ale uprostred bol tiež drahý kameň, no tento bol rubínovo červený. "A čo teraz?" ešte stále som nechápala. "Daj si ho na krk, na kameň polož pravý ukazovák a povedz svoje meno pospiatky." Spravila som sko mi povedala a keď som otvorila oči nemohla som tomu uveriť. Bola som rovnaká ako ona len všetko bolo krásne rubínovočervené. Pripadalo mi to však úplne prirodzené. Skúsila som pohnúť krídlami. Cítila som, že sú mojou plnohodnotnou súčasťou. Vzlietla som. Ľahko a plynule. Nasledovala som tú tajomnú bytosť. "Kam to vlastne letíme?" spýtala som sa a začinala som cítit únavu. "Nebuď zvedavá všetko sa včas dozvieš." V hlave sa mi výrila hromada otázok no tušila som, že táto dáma mi neodpovie. Zrazu som uvidela veľkú skalu. Žena zabrzdila. Ja som sa tiež pokúsila, ale narazila som do nej. "Prepač" vyhrkla som. "To je v poriadku" odpovedala mi milým hlasom.

Obzrela som si tú skalu. Boli sme tu raz na exkurzii. Vedúca rozprávala akýsi príbeh o zbojníkoch drakovi a obrovi avšak nikto ju nevnímal."A čo teraz?" spýtala som sa. " Buď tíško a pozeraj sa- EL PERSEVENTO EL CHANDRiKATO" zvolala žena a ja som sa nestíhala čudovať. V skale sa utvorili dvierka tmavomodrej farby. "No poď a neboj sa" nabádala ma a ja som ich zo strachom v očiach otvorila.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár