Pekná myšlienka. Chápem to ako povzbudenie pre sklamaných, smutných ľudí. Autor chce povedať, že aj keď sa možno niečo krásne skončí, vždy je tu aspoň nejaký dôvod prečo ostať šťastným a veriť v dobrý koniec. Aj po teplom západe slnka nasleduje síce chladná, zato tajomná a krásna noc, plná hviezd. Hoci už nie sú ako tá svetlá žiara slnka, môžeme im dať príležitosť na okúzlenie. Majú to svoje čaro. Stojí za úsmev a obdiv.
Noc, hviezdy prinášajú so sebou nové zážitky a skúsenosti. Nemali by sme prepadávať panike a smútku. Aj keď sa skončí niečo, čo bolo pre nás veľmi dôležité. Nikdy nevieme či nepríde niečo krajšie a lepšie. Nemáme isté či nenastane nejaká chvíľa, kedy sa budeme cítiť ešte príjemnejšie.
Je to ako láska. Každý rozchod, každé zlomené srdce, každá strata, všetko to bolí. Človek si naraz myslí, že už nikdy nebude šťastný, že slnko už nikdy v jeho živote nevzíde. Je to len jedno veľké sklamanie. Postupom času sa vždy po beznádeji ukážu hviezdy a do nášho sveta sa zrazu vlieva pocit, že život predsa len za niečo stojí a nech sa deje čo sa deje, všetko je tak ako má byť. Netreba vešať hlavu po jednom páde. Dôležitejšie je nájsť silu sa opäť zdvihnúť. Po všetkých porážkach príde víťazstvo, pocit šťastia.
Šťastie je tá najdôležitejšia vec v živote človeka. Každý si je strojcom toho svojho vlastného. Od neho závisí celý život. Na veselého človeka sa ostatní pozerajú inak, krajšie. Ľudia túžia po šťastí, ale len niektorí za ním skutočne idú. Je veľmi individuálne. Šťastie znamená pre chudobného peniaze, pre chorého zdravie, pre sklamaného lásku, pre dieťa možno novú hračku... Všetci máme svoj vlastný druh šťastia, je to niečo, po čom potajomky túžime. Niečo, čo nám chýba k plnohodnotnému životu, k naplneniu najtajnejších snov a prianí. Sú ľudia, ktorí k šťastiu potrebujú len málo. Úsmev, pohladenie, milé slovo...Sú to skromní ľudia, ktorí sú viac šťastní ako ostatní okolo. Aj keď možno nemajú drahé autá, domy, bohatstvo. Poznáte ten pocit, kedy kráčate po ulici s hlavou plnou smútku a sklamania? Vtedy prejde popri vás úplne cudzí človek, ktorý sa vám pozdraví, zaželá pekný deň a venuje vám oslnivý úsmev. Je to len maličkosť, no dokáže vniesť do všedného dňa svetlo a aspoň štipku radosti. Dokáže potešiť a povzbudiť dušu.Roztancovať srdce. Hviezdy sa pre nás v ťažkej chvíli rozžiaria a ak nezanevrieme na šťastie, uvidíme ich v plnej kráse ako sa z nočnej oblohy usmievajú a prihovárajú.
„Keď sa jedny dvere šťastia otvoria, iné sa zatvoria. Často však pozeráme tak dlho na zavreté dvere, že nevidíme tie, ktoré sa otvorili práve pre nás.“ Snažme sa v živote vstúpiť vždy len do tých správnych dverí plných šťastia a hviezd.

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  18. 5. 2010 07:00
@delilah niečo musí vždy skončiť, aby mohlo začať niečo iné. Zapadlo slnko, ktoré je krásne. No hviezdy sú niekedy ešte krajšie. Niečo pekné končí, aby začalo niečo iné pekkné.



Aj keď slnko zakryjú mráčiky tak to slnko sa vždy znovu objaví. Ten mráčik bolo len niečo, čo potrebujeme k životu a niečo, čo malo byť. Aj dážď je svojím spôsobom krásny.



Treba iba vedieť nájsť krásu vo všetko, vždy a všade. Preto to pesimisti majú ťažšie
 fotka
antifunebracka  23. 11. 2015 16:27
zly sloh na este horsiu temu
Napíš svoj komentár