Predstavte si tú tenkú čiaru. ktorá oddeľuje realitu od predstav, snov a klamstiev, ktoré som si sama povedala. Moja myseľ požiera realitu. Automaticky požieram myšlienku, že to čo sa deje je realita. Pochybujem o tom ale je pre mňa ľahké uveriť, že to nie je realita. Že sa mi to iba zdá. Som mrtvá? Som? Áno, asi áno. Akoby som sledovala život niekoho iného. Predstavte si, že vám niekto zavolá a povie, že vám zhorel dom. Ta myšlienka vás vydesí natoľko, že to vo svojej hlave popriete, odmietate tomu veriť.

Ťažko dokážem popísať ako sa cítim. Ťažko dokážem povedať, prečo toto píšem. Asi je toho veľa. Stáva sa zo mňa blázon? Mala by som chodiť do školy, mala by som sa učiť, budem to predsa potrebovať do budúcnosti. Budúcnosť. V mojej hlave neexistuje. Uistila som sa v myšlienke, že žiadna budúcnosť nebude. Aj tak som mrtvá. Je len otázka času kedy budem naozaj úplne mrtvá.

Stojím pred sklom. Vidím seba, svoj život, svojich rodičov a svojich priateľov. Vidím ako sme všetci rozbití. A nemôžem nič urobiť. To jediné, čo je reálne, je obrovská diera vo mne.

Niekedy som mala zvláštne sny, ktoré sa stále opakovali. Všetky boli o tom istom - niečo nedokážem. Bezmoc. Čokoľvek o čo som sa niekedy pokúsila, skrátka nešlo. Všetko sa vzďaľovalo a ja som sa nemohla pohnúť. Tieto sny mi pripomínajú čo vidím za sklom. Myslíte, že sny predpovedajú budúcnosť?

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  14. 10. 2014 16:26
myslim, ze si na spravnom mieste
Napíš svoj komentár