Zvláštne.... Ubehlo len 13 hodín. Len 13 hodín od mojho posledného blogu, kedy som vysvetľovala svoju teóriu viery. Opisovala viac logickejším ako dogmatickým sposobom svoj prechod na vieru v Boha.

Pár z vás sa teraz bude smiať, vačšina si to ani neprečíta a pár- možno jeden, dvaja- na to aj budú mať nejaký názor. To ma nejak extra popravde trápiť nebude. Teraz už nie. Píšem tento blog, pretože som to sľúbila.

Bibliu som ešte nečítala, neviem ako sa ani poriadne modliť, neviem dohromady nič. A predsa... zvláštne. Dnes bol celkovo zvláštny deň. Najprv rozmýšľanie, potom skúšanie, obrátenie, strach a neistota no zároveň istota a viera.

Netušila som ako začať, ale pochopila som dnes jednu vec- pre začiatok a celkovo kľúčové slovo a skutok je: ODPUSTENIE.
Prosila som dnes (áno, ja! čo mi to v živote predtým nenapadlo) Boha o odpustenie. Sedela som doma, prosila a slzy sa mi tlačili do očí. Boli to slzy zmiešanej ľútosti (nad všetkým zlým čo som spravila, bolo mi to naozaj tak ľúto...) a radosti. Radosti preto, lebo som cítila ako do mňa NAOZAJ vstúpilo to svetlo a úľava a.... jeden neskutočne upokojujúco nádherný pocit. Všetko to, čomu som nikdy takto neverila, čomu som sa kedysi posmievala.

Hneď potom som začala odpúšťať každému kto mi kedy nejako ublížil. Teraz už necítim voči týmto ľuďom žiadnu zášť. Naozaj žiadnu. Vtedy prišla druhá vlna sĺz a úľavy. Mne samej to príde ešte trocha neskutočné. Ale je to tak.

Na druhej strane- dnes som sa trocha aj potrápila s myšlienkou: aj mne odpustia ľudia ktorým som ublížila ja? Tá myšlienka ma naozaj trápila. Bolo mi to všetko tak ľúto. Po tom pocite, ktorý som poznala, kedy som poznala, že On naozaj existuje a Ježiš prelial krv za nás a my... sa takto hnusne správame...

Potom mi moj braček pomohol pochopiť, že doležitejšie ako myšlienka že aj mne odpustili ľudia, je odpustiť samej sebe. To sa mi dnes ešte nejako nedarilo...

Každopádne- majte ma za blázna kto chce, ale teraz už viem jedno....
Šťastie existuje a prajem ho naozaj každému. Aj mojmu najvačšiemu neprajníkovi.

 Blog
Komentuj
 fotka
kemuro  4. 10. 2010 00:09
mám ťa rád. ako človeka. to isté som robil tento víkend.
 fotka
demonicbass  4. 10. 2010 00:13
@kemuro aj ja Ťa mám rada ako človeka wow... takže nie som sama? Asi sme naozaj museli padnúť na najhlbšie dno aby sme pochopili...
 fotka
lubobs  4. 10. 2010 00:57
skoro..nechce sa mi veriť
 fotka
grietusha  4. 10. 2010 01:15
som za Teba šťastná



@kemuro
 fotka
reserve  4. 10. 2010 11:55
len som ticho čítal a na dialku ti poslal energiu, zaroven som si uvedomil, ze odpustit samemu sebe je naozaj tazke.
 fotka
antifunebracka  30. 1. 2013 17:00
blahozelam k duchovnemu obrodeniu. mna to este len caka
Napíš svoj komentár