Moje blogy

  • Ako to ide ďalej
    Ako to ide keď zovrie káva, spoločnosť robí rádiozmocní sa ťa deň už od rána ako to len ide ďalej
  • Otec
    Mal som dvadsaťpäť rokov, boli štyri hodiny ráno. Otec odchádzal do práce. Prišiel sa rozlúčiť, ja som spal a bozkal ma na líce. Teraz vstávam – mám päť rokov. A kým zaspím, znova zostarnem. O dvadsať rokov a jeden deň. Kým ma otec nebozká na líce.
  • Kocka ľadu a utierka vedľa sporáka
    Na vidličku som položil kocku ľadu. Vidličku s kockou ľadu som položil na najmenší horák svojho plynového sporáka. Pri cvakaní sa zapálil plameň. Tancoval a hladil kocku ľadu, miloval sa s ňou a kocka ľadu sa pateticky roztápala. Pred sporák som si pri...
  • 1921
    Keď sa ráno zobudím,nech sú dvadsiate roky.Prejdem sa po námestí,stretnem žobrákaa dám mu korunu.Sadnem si na korzo.Lidové novinyna čítacích podložkáchako teraz u Lehára.Len takv nedeľu. Keď pôjdeme z kostolaa deti sa budú hraťslepú babupod nohami stol...
  • “Malum” lat.
    Pod krídlami spiacich v zemi. Je všade. Je spomienkou v svedomí.  - všetko čo vidím pod tvojou perinou. Malum. 
  • Líška a podlahové kúrenie
    Ráno stojím pred zrkadlom a holím si tvár tak, ako každý druhý deň. Kontúrujem si bradu, pretože líca mi priveľmi zarastajú. Som od pása dole zabalený v uteráku a bosými nohami stojím na chladnej podlahe. V duchu myslím na to, ako dobre by sa mi na nej...
  • Bossa nova
    Po noci, keď si odišla s rukami vo vreckách.  Do rytmu bossa novy v teniskách na stanici... Keď bolo dvanásť tridsať a okolo spievali vtáky spolu s bítnikom hladného mesta, videl som ťa odísť do nenávratna. Po tej noci, trvala krátko a rána bolo tiež ...
  • Kroky
    Stopy kľudu v očiach, privretie jej viečok má zvuk krokov. Klop. Klop. Klop. Klop. A úsmev z pehavých kútikov nezmizne pod tsunami sĺz. Príroda k nej nedosiahne, ona sfúkne zo psa mráz. Klop. Zaspáva a svet sa znova točí.  ...
  • Sójové mlieko
    „Dáš si cukor?“ Opýtal som sa a ona len prikývla. Načiahol som sa ponad stôl, opatrne sa vyhýbajúc váze s ružami. Nechcel som ju strčiť. Zobral som klieštikmi kocku cukru z misky a vhodil jej ju do šálky s čiernou energiou. „Ešte.“ Načiahol som sa zno...
  • Pamäť
    Som v raji. Som na nohách ak padá tma na vankúš pod hlavou. Som v spomienkach ak budík je nejasný, radšej ešte spím. Som v umení, v kresle starého otca - kreslo sa hojdá, starý otec je mŕtvy. Som v kresle starého otca, v ruke mám raj, nohy a spomienky....
  • Prúžky
    Povrazna kľučke. Neotváraj dvere. Ešte dýcham. Ružové lupene pri nohách -na stonke ostali len tŕne. Sen o živote, život o (?) Predčítam ti túžby. Ako malé dieťa. Naivne. Teš sa z opadaného lístia - je farebné. Veď tráva pod ním, zhnitá, na jar ožije. N...
  • Zmiznutie
    Mali sme pri posteli kvety. Na jej strane. Od svadby uplynuli dva roky, každú nedeľu som jej ich nosil. Prvý rok im menila vodu každý deň, kým neodkvitli. Dnes bol pondelok. Otvorila oči. Spala obrátená chrbtom ku mne. Pohľadom hodila na kvety na jej n...
  • Prsty
    Všade dosiahnu. Prsty. Odstránia slová, aj pero je bezmocné. Dotyk. Prilož si ich na pery. Bez slov, len ony. Mlčia - vedia všetko. Záleží im. Preto sa dotknú.
  • Mora
    Vedela, ako na mňa útočiť. Na pohlavie, to jediné je pri mne isté. A potom úsmev. Usmiala sa. Stretli sme sa na námestí. Tam, kde sme sa dohodli. Mala na sebe červené šaty - tie, ktoré sa mi páčili. „Dlho na mňa čakáš?“ Opýtala sa. Vedela že áno. „Nie,...
  • +/-
    Si báseň - chcel som povedať, že ťa ľúbim. Večer sa ti vyznám, ráno zabudneš. Na ktorý bok sa obrátiš, nech ma máš ráda? 
  • am/pm
    Zaspávanie. Vlastné teplo pod perinou. Aj keď... Nikdy nie sám, vždy zamilovaný. Jej duch v mojom objatí. Aj keď... Ráno duch nestačí. Zobúdzanie. 
  • Znova je večer
    Pritlačila sa k stene a čakala, že k nej pristúpim a chytím ju pod krk. Bála sa, lebo kričím. Hnev je irelevantný v takýchto situáciách. Nebrala ho v úvahu, myslela, že taký som. Nik predsa neberie v úvahu krik svíň, keď ich zarezávajú. Svine sú na opa...
  • Rieka
    Dvaja - vzdialenosť len pár krokov. On je bližšie, je korytom. Ona ho unáša, je prúdom. Dvaja - vzdialenosť len pár krokov. Pri prameni. Stoja. Spolu.
  • Kto spáchal nepodstatnú samovraždu
    Pôvodné obrazy zo stien už dávno zvesil. Tento krát si povedal, že steny v jeho malom, jednoizbovom byte budú biele. Jediné, čo zavesené, (na stene oproti vchodovým dverám) bol kel z afrického slona, ktorý mu venoval známy, ktorý bol na cestách pod Kil...
  • O nej
    Už znova sa vraciam do nenávratna. Bez cigariet, (tie si šúľam) s vreckom plným tabaku. K tvojim rukám, k tvojim nohám... So svojím svedomím na svet hľadím v očiste tvojich sĺz. A Svätý František, v chudobe, súdi bohatstvo mojich snov v týchto slovách....