Slepý verš 

hľadí z riadkov. 




Kozub je chladný,

drevo zvlhlo. 




V tichu

počuť len krik

zamrznutých stien. 




Betónová podlaha

v jej duši 




už!

dávno!

rozbitá! 




Objímala

stromy v lesoch,

teraz dá lásku

stĺpom pouličných lámp. 




Svetlo bez tieňa. 




Nebola,

len zaniká. 

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár