Žena s platňami na prsiach

„Koľko máš kníh?“ Zobudil ma hlas, ktorý som si nepamätal. Ostal som otočený tvárou k stene. Dych sa mi od nej odrážal priamo do nosa. Smrdelo mi z úst.

„Požičiaš mi niektorú?“ Hlas pokračoval vo svojom monológu a mňa bolela hlava. „Zober si ktorú chceš,“ odpovedal som nevrlo a hlas už ďalej nereagoval. Zavrel som oči a skúšal ďalej zadriemať. Ozval sa buchot.

Zvedavosť mi nedala, otvoril som oči a otočil sa. Uvidel som nahú blonďavú ženu s malými prsiami a chlpatým rozkrokom. Kolená mala celé od modrín. Štverala sa na moju knižnicu a snažila sa natiahnuť za tými najzaprášenejšími knihami na vrchnej polici. Na zemi ležali zhodené platne z jednej zo spodných políc, o ktoré sa opierala nohou.

Všimla si, že sa na ňu pozerám a líca sa jej zafarbili na červeno. Zoskočila dolu, v ruke držala Pstruholov v Amerike a rýchlo sa zohla pre platne. Vybrala si dve z dvojobalu a zakryla si nimi prsia. Nemala problém s tým, že jej ohanbie sa na mňa usmieva, hlavne, že mala zakryté prsia.

„Čo to robíš?“ Opýtal som sa jej rozospatým hlasom, ktorý podfarboval môj zapáchajúci dych.

„Beriem si knihu, ktorú chcem.“

„Ktorú teda chceš?“ Vstával som pri tom, ako sa so mnou rozprávala. Mal som erekciu a ona si to všimla. Rozchichotala sa a zakryla si oči. Platne jej ostali visieť na bradavkách.

„Čo to robíš? To čo chcem vidieť, už vidím,“ povedal som a otvoril okno. Cezeň dovnútra vnikol svieži vánok bohémskeho rána o dvanástej. „Dáš si kávu?“

Neodpovedala, iba si ďalej zakrývala oči a tvárila sa, že neexistuje. Po podlahe bolo rozhádzané naše oblečenie. Nechcelo sa mi obliecť a tak som ho prekročil. Prekročil som jej šaty s textúrou letných kvetov a pomyslel si, že sa obliekla dosť naľahko takto v decembri. Prekročil som svoje nohavice, ktoré boli niečím obliate, prekročil som aj pár topánok bez šnúrok, ktoré boli príliš veľké na to, aby boli jej a príliš malé na to, aby boli moje. V kuchyni som nemal umývadlo a tak som išiel nabrať vodu do kúpeľne. Keď som z nej vychádzal, žena s platňami na prsiach stála pri stene a predstierala, že je tapeta. Zohrial som vodu a nalial ju do dvoch šálok. Otvoril som dvierka na linke a zistil, že nemám kávu.

„Nemám kávu. Spravím ti čaj.“

Dievča nijak nereagovalo a tak som čaj spravil. Položil som jej horúcu šálku k nohám a všimol si, že nechty na chodidlách má namaľované červeným lakom. Vystrel som sa a napil zo svojej horúcej vody. Moja erekcia zmizla.

„Máš rád sneh?“ Ozvalo sa od tapety s platňami na prsiach.

„Mám.“ A žena s platňami na prsiach sa zhmotnila. Podišla ku mne, oči mala stále zakryté, a usmiala sa. Ľavá ruka jej ostala na očiach a pravou chytila jednu z platní. Skvačila ju a cez dieru v strede prepchala svoj tenký prostredník. Hranu platne si priložila k perám a začala do nej jemne fúkať. V tej chvíli sa cez otvorené okno ozval spev lastovičiek. Kvôli nej sa vrátili z teplých krajín.

Ja som sa zatiaľ oprel o stenu, ktorá mi chladila zadok. Žena prestala fúkať do platne a ja som si cez okno všimol, ako lastovičky v tichosti odlietajú. Zohla sa pre čaj a napila sa z neho. Kým mi koncertovala, stihol vychladnúť. Z decembrového chladu cez okno mala na tele zimomriavky, ktoré jej po prvom dúšku zo šálky zmizli.

„Oblečiem sa,“ pošepla a zohla sa pre šaty. Pod nimi mala na zemi silonky, no neobliekla si ich. Natiahla si na telo šaty, spod ktorých pretŕčala platňa, ktorá jej ostala visieť na prsníku.

„Môžem si zobrať aj túto platňu?“

„Môžeš.“

Obula si na bosé nohy s červenými nechtami tie topánky bez šnúrok, ktoré boli príliš veľké na to, aby boli jej a s knihou v ruke a s platňou na prsníku pod šatami odišla.

























Zdieľaj článok na facebooku
54 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Yennefer

    25 ročná žena
    Bratislava

    Dokonale...
  2. 2
    Deny1993

    24 ročný chalan

    @yennefer Ďakujem :)