Nieje splachovacia. A ja nemám rád čo sa zo mňa stalo... 3 roky ago.

Akože 2015 


(nasleduje citát ktorý je vlastne len skopčený celý blog z roku 2015 a pointa je až za ním, ale je dobré ak si ho ctený nečitateľ aspoň preroluje pomaly s prečítaním každého 5. slova. Ono to príde.)


Nasnežilo. Už od rána som chcel kávu a k nej si zapáliť. Šiel som do Mekáča a hodil som si to do auta, vrátil som sa po presso grande to go a pod strieškou som si spravil svoju chvíľku. Husto snežilo.

Premýšľal som. Vdychoval som dym a zapíjal ho čiernym horkom. Vo svojej americkej bunde , čiernej, o dve čísla väčšej, ktorú aj tak rád nosím a milujem ju. je vidieť že je americká. A o dve čísla väčšia.

Premýšľal som nad tým kde som teraz. Nad tým ako mi povedala že nieje splachovacia a nedokáže už dlho znášať moje vrtochy.

Splachovacia.

Nemám rád človeka ktorým som sa stal.

Život ide ďalej. Išiel aj pôjde.

Neviem ako sa to dá a je to sprosté. Ale pochopia to asi len tí čo si to sami zažili. Jednu chvíľu robím niečo a zanedlho už nechápem prečo som to robil. Keď som si hovoril už X tý krát že to robiť nemám. Môžem sa snažiť sebe viac, aj tak sa toho dopustím. Je to boj proti sebe samému. Moje rozumné ja niekde nachvíľku zaspí a to dieťa ktoré si sype piesok do očí a žerie lepidlo už zase robí svoje jediné dve činnosti ktoré dokáže.

Je asi milión vecí ktoré sú otázkami v mojej hlave a asi jedna realita v ktorej nedostanem odpoveď ani na jednu.

Nieje to o nej. Ani o mne. Je to o všetkom okolo mňa. Aj tak je to egocentrické.

Je ?

Občas my ľudia máme tendencie stáť na kraji strechy a tváriť sa že chceme skočiť, v skutočnosti chceme ale aby nás niekto zadržal alebo strčil. Občas nemáme gule na to spraviť krok. Dá sa nechať len tak unášať ? Môže to skončiť ináč než zachytením alebo strčením ?

Verte či nie, zamýšľam sa nad tým aké je to byť strom. Kdesi v hore, existovať len ako rastlina ktorá nepremýšľa čo s ďalšou výplatou. Nepremýšľa či si dá svoju americkú bundu a zapáli si ku káve aby ventilovala stres. Možno ju zotnú a vyrobia z nej niečo čo už vlastne nebude živé. Premýšľam aké by to bolo, nebyť. Necítiť. Nemyslieť.

Dá sa mimovoľne stať niečím čo sa vám nepáči ? Dá sa byť bezmocný proti sebe samému ?

Dá sa pri cigarete zabudnúť na všetok okolitý svet ? Dať si druhú. Ďalšiu. Až kým nezabudneš. Nájdeš sa v beznádeji.

Premýšľam nad tým kde sú hranice. Ako veľmi sa niečo môže dojebať. Končí to keď plačeme ? Keď utečieme ? Keď skončíme na antidepresívach a racionalita krúti hlavou ? Keď je morálka bokom a niekoho zabijeme ? Kto určuje hranice , kam padajú božie kocky ?

Končí to vôbec ?

Mám priveľa otázok ?

Iste.

Nie , ak vám to napadlo, nechcem utekať ani niekoho zabiť. Aj keď, keby som stretol toho kto kolegovi vykradol auto, bolo by to na pouváženie.

Kde sa vidím za pol roka ? Nevidím sa. Trochu ma to desí, vždy som sa niekde videl. Teraz som akosi zablúdil vo vlastných slovách a nevidím za svoje skutky.

Je hlúpe sa vyhovárať na svoje zlé ja že ono za to môže. Za to že robím sprostosti a nepoučiteľne robím to isté.

Mám v hlave také malé zadné dvierka. Keď už nevládzem, samé sa otvoria. Viete čo je za nimi ? Rok 1997. Hľadám s kamarátom zápalky čo bola naša obľúbená záľuba. Našli sme 2 koruny a ja som ako kamoš kúpil dve žuvačky a jednu dal jemu. Zahráme si pogy.

Občas nemôžem žiť v prítomnosti, lebo by som to už fakt nezvládol. Občas si musím pustiť blue lagoon - break my stride a byť pritom v tých časoch.

Poslednou dobou mám obavy že moja racionalita sa izoluje do akéhosi obalu pred vonkajším svetom. A už to prestávam byť ja.

Chcel som toho napísať oveľa viac, každá myšlienka ale vyprchala ako pocity.

Myšlienka...

...spláchnutá

A ostala mi posledná otázka.

Ako viem že zase práve teraz, týmto blogom, to dieťa nežerie lepidlo ? 


....


Koniec citátu. No a toto akože bolo ono. Dieťa už nežerie lepidlo. Pointa nebude lebo som nemal žiadny plán , len som sa vzrušil nad tým aký nádherne depresívne inteligentný som bol. Depresiokomplex. Tak mal byť môj nick asi. 

Hoci som chcel mať v piči až dokým sa jedna vec nedojebe do happyendu, zistil som že prvoplánovo je to niekedy lepšie. 

Čakal si po troch rokoch viac ? Pojeb sa.

A áno, už mi je lepšie.

Zdieľaj článok na facebooku
124 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Warble

    20 ročné dievča

    vau, jaky comeback
  2. 2
    Purenarcissism

    27 ročná žena
    Naivka.

    wohou :D
  3. 3
    Depropex

    27 ročný muž
    Už nikto

    @warble žiadny cumback sa nekoná, len som sa tu vyskytol, možno sa zase na dva roky nevyskytnem :D neriešim :D
  4. 4
    Angeloflight

    21 ročný chalan

    zajtra si to chcem prezitat niekto ma oznacte