okdo A čo tak... mať krásny život Dodko...

Dodko: To znie super. Povec mi o tom niečo. Rád si ťa vypočujem. 

okdo Super, tak počúvaj kamarát môj! Keď to myslíš úprimne, tak ja sa ti teraz pokúsim niečo povedať...

"Ako ten čas plynie krásne pomaly, keď človek nerozoberá v hlave minulosť a budúcnosť, ale len tak sa necha unášať prítomnosťou."

Dodo

Tie zvuky, prepojenia, vône, kamarátstva, láska, emócie, a uvedomenia si svojich chýb. Tie emócie skryte v prítomnosti. Ten pocit radosti a opätovania svojich pocitov niekomu komu záleží na nás. Ta láska, ktorú niekomu dávame a vidíme ju v jeho očiach. A kto povie, že pravidlo "Dostaneš len toľko, koľko obetuješ." neplatí, tak vidí iba krivé zrkadlo a nechce sa pozrieť skutočnosti do oči. 

Máme radi, krivé zrkadlá. Pomsta, chamtivosť, škodoradosť, výsmech, ponižovanie... a vlastne málokedy si uvedomujeme, že všetci okolo sú len odraz našej osoby. Každému záleží na nás, len toľko koľko nám na ňom. A čo tak si ráno povedať, že na každé jedno "zrkadlo" sa dnes úprimne usmejem a v hlave si poviem "Dnes bude krásny deň. Všetci ma budú mať radi." Vytiahnuť z batohu úctu, rešpekt, pokoru, kamarátstvo, lásku, radosť... Dvihnúť nad hlavu slnko a strčiť do ponožky pýchu, hnev, žiarlivosť, nerozhodnosť, lenivosť a všetky tie veci, ktoré tvoria mračno a bránia aby v našich očiach bolo vidieť ten krásny slnečný lúč.

Chcel by som nezabudnúť nikdy na tieto slová a pozerať na život týmito očami ako teraz. Až vtedy by som mohol povedať, že som úprimne šťastný a nič mi nechýba. Chcel by som už prestať trestať seba samého a všetkých okolo mňa. Som zvedavý, koľko krát sa ešte budem musieť tým bičom švihnúť po chrbte aby som pochopil, že jediný, kto mi ubližuje som ja sám... Myslím si, že už by bolo načase. 

Iskričky...slnko... svetlo... čerstvý vzduch... voľnosť... vôňa... radosť... vernosť... zodpovednosť... tieto veci by som mal dostať do svojej aury. Nech sa okolo mňa ľudia cítia bezpečne a ja s nimi itež. 

okdo Čo nato povieš Dodko? Mal by som to skúsiť?

Dodko: Určite áno! 

(A v tej chvíli sa Dodko rozplakal lebo pochopil, v kom tie chyby vlastne sú.)

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár