OCD


Od 12-tich rokov mám príznaky OCD. Vlastne prvý príznak som mal okolo 7-8 rokov len potom to nejakym záhadným spôsobom prestalo. Nie je to hocijaké OCD, ako sa niektorí ľudia môžu pomenovať Vlastne ja si netrúfam povedať, že mám OCD ako diagnózu lebo som s tým doteraz nebol u psychológia alebo psychiatra.

Stručne by som to opísal ako keď vam príde na rozum nejaká myšlienka alebo predstava a vy začnete pociťovať silnú úzkosť. Najhoršie na tom je, že človek má súrnu potrebu vykonať určitý rituál, aj keď vie že je úplne nezmyselný ale vám to prinesie úľavu. Logika by povedala že ste to vykonali a potom už by sa to v živote neopakovalo. Práve v tom je ten problém. V začiatkoch príznakov mi vôbec nenapadlo tomu odporovať. Čím častejšie sa vykonávajú tie rituály tak tým sa potom objavujú aj myšlienky alebo predstavy. Bežne u mňa bývalo, že som si musel umývať nie len dlane, ale aj celé paže keď som prišiel do určitej časti v miestnosti, alebo že keď som sa dotkol fialovej farby tak som si hneď musel umývať ruky. To je príklad z niektorych mojich rituálov. Našťastie umývacie už sú dávno za mnou. Možno niekomu to príde ako sprostosť ale ľudia čo to prežívajú na vlastnej koži by ma vedeli pochopiť.

Postupne za tie roky vám to berie chuť žiť, robíte veci, ktoré by ste inak nerobili, cítite sa vinní keď máte potrebu vykonávať rituály, často myslíte na to posledné a energiu ktorú máte, otáčate voči sebe alebo druhým. Potom nie je 'nič lepšie' ako mať pol dňa 'zaseknutú' myšlienku v hlave a vydržať tú úzkosť, pokiaľ prejdete do štádia odporu vykonania rituálu a tým pádom vás nič iné okolo ani nezaujíma ale boli by ste radi, keby vás zaujíma. Práve tým, že sa človek snaží vyrovnať s úzkosťou bez vykonávania rituálov, sa toho môže zbaviť. Na druhej strane ma naučila byť silným a milovať ľudí, pretože nevieme, aké súboje každý prežíva vo vnútri a nikdy nie je na škodu ukázať druhým lásku a podporu...ešte počúvať metal a jeho tvrdšie podžánre heh.

Týmto všetkým som chcel povedať, že tí čo máte psychické problémy sa nemáte za čo hanbiť , nie je to vaša vina, ste silní a znesiete viac ako si myslíte. 

Zdieľaj článok na facebooku
2 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Aestheticgirl

    20 ročné dievča

    Akoby som to písala ja samotná....tiež som si prešla peklom tejto choroby, pri ktorej je žiaľ recidíva veľmi častá.... Úplne ťa chápem
  2. 2
    Desertdrift

    20 ročný chalan
    Universe

    @aestheticgirl málokto z môjho okolia sa nájde, čo by prežíval podobné veci takže je super, keď sa nájde niekto kto to chápe. V akom štádiu sa momentálne nachádzaš?