Mama, ktorú otec opustil v piatom mesiaci tehotenstva, mi už odmala tvrdila, že nič ako láska neexistuje. A určite nie láska na prvý pohľad. Iba vášeň. Ten úchvatný pocit, ktorý pohltí celé telo, myseľ, často aj súdnosť. Vášeň a chtíč, to áno. No určite nie láska.

No keď som ťa zbadal v tom dave, v červených bodkovaných šatách tancovať ako nespútanú šelmu, so zavretými očami..keď som ťa tam zbadal tancovať v šatách, ktoré ti odhaľovali krásne stehná šelmy, pomyslel som si - ty nevieš nič o láske, mama. Nevieš vôbec nič.

Celý večer si mi hovorila o tom ako precestuješ svet, ako pohladkáš slona a zachrániš všetky siroty na svete a pobozkáš chlapa v Argentíne. Usmieval som sa ako blázon, ten najšťastnejší blázon zo všetkých bláznov a nemo som prikyvoval. Z tvojich rečí mi vyschlo v krku.

O druhej v noci som ťa pozval na vodku. Dala si si k nej brusinkový džús a tri krémeše. Všetky si na počkanie zjedla, vychutnávala si si každé sústo ako ten najcennejší dar sladkej prítomnosti. Bol som ti za to nehorázne vďačný. Koketne si si oblizovala šľahačkové prsty, neskôr mi ich obtierala o pery. Myslel som, že sa rozplačem od šťastia.

Cestou späť na večierok si zo svojej veselej kabelky v tvare labute vytiahla kľúč. Povedala si, nech prídem hocikedy. Načo by som však chodil, keď som ťa videl odchádzať s tým chlapom. Nezazlievam ti to, labutienka, veru nezazlievam. Bolí ma však, že ten chlap ťa neurobí šťastnou.


Ďakujem, že som ťa mohol ľúbiť.

A ty mama, odíď z mojej mysle, zmizni! Nevieš vôbec nič, celý život si ma len klamala.

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár