16 ročný chalan, Štvordimenzionálny priestor

Neskoré poludnie



Nádych... A pocit potom silný býva.

Ten čo nespí, čo v noci nedá spávať.

Chce dať vedieť, že všetko dýcha,

keď myseľ zvykne vo sne plávať.


Chlad keď je teplý, tak vtedy cítiť,

že dní sa menia, pozri, teraz akurát.

Preto nechať sa viesť, len tak sa blížiť,

k tomu čo príde a mať to rád.


Z lásky či zo smútku, áno, len tak bdieť.

Cítiť viac a počuť vôňu, aspoň raz.

Ísť priamo, za jediným, aj keď nevidieť.

Vtedy duša verí, že ju prejde mráz.


Lebo zrazu... nie, už nie sú hranice.

Sloboda mysle v toľkom tichu.

Zatvárajú sa snov márnice,

snov ktoré nesnívajú, ale žijú...

Zdieľaj článok na facebooku
4 odoberateľov
Devanelemen

Nepoznám sa... Myslím. Celý život je o spoznávaní, učení, podľa mňa. Určite by som viac o sebe, ale som lenivý...rozmýšľať. Aj keď rád rozmýšľam. Nad životom. Nad zmyslom života, aj keď ho poznám...teda svojho určite. Poznám svoje presvedčenie,to je asi jediné. Rád som vtipný, ale preháňam to. Som trápny, ale snažím sa robiť všetko tak akoby som to nerobil. Aby som neupriamoval pozornosť na seba. Snažím sa aby o mne ľudia nemali predsudky, aby o mne nemysleli, nevnímali ma, aby som bol sám so sebou. Ale napriek tomu, lichotí mi keď o mne niekto rozmýšľa. Ale nechcem to. Asi... Klamem. Seba. Čiže aj iných, sebou. Som falošný. Možno. Keď sám seba klamem, zavádzam. Snažím sa byť zaujímavý a pritom je to také zbytočné pre moju existenciu. Aj keď to čítaš, síce som úprimný, ale nesnažím sa len sám seba oklamať a byť zaujímavý ? Na začiatku som písal, že som lenivý rozmýšľať, vtedy to bolo úprimné, a teraz tu píšem, strácam čas otváraním svojho názoru na seba pre teba. Rád píšem. Či? Veríš?

Komenty k článku