Smutné ruže

Už stačí. Koniec sa blíži. Spi.

Tlačia sa slzy. Obraz...ty.

Myseľ mi stojí, nechce už,

šliapať po kráse smutných rúž.




Odniesli smútok môj ruže.

Pohľad na ne srdce mi reže.

Odišla radosť, krása rúž,

dušu mi zalial čierny tuš.




Zvädla nádej, prišiel strach

či prejdem tento ešte prah.

Nechcem ostať v samote,

kde čierne žijú labute.




Kde ruže vädnú kvôli mne.

Kde dúfať nejde ani v sne.

Kde pohľady sú iba matné.

Kde nič nebýva také zjavné.




Odišli spomienky na ne.

Na ruže, radosti lane.

Na krásy života pri nej.

Ostala pochmúrna nádej.




Teraz by s radosťou tŕne

prijal som kvôli nej vrúcne.

Tŕne však opadli na ružiach,

rozpadnutých na temný prach.

 Báseň

3 0 0 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu