Milý koloušku,




     nevedela som si predstaviť, že to niekedy prejde. Ale prešlo to. Trvalo to nekonečný rok a osem mesiacov. Ľúbila som ťa strašne, ale nie je to nič vzácne a ojedinelé. Nie je to hrdinstvo a nedostáva sa za to žiadna medaila. Je to na pousmiatie a možno nejaké to objatie. Stáva sa to každému. Každému, kto žije v tomto svete. 

Láska je ako soľ,

môže sa rozsypať.

Je z teba iba pol,

ak nemáš ľudí rád.

    Paradoxne, toto píšem jeden deň pred Vianocami. Skôr nebol čas a ani chuť. Ale už pár dní dozadu som sa pristihla pri myšlienke, že ti musím napísať rozlúčkový list (neboj sa, rozlúčkový len v tej love story sfére). Neviem presne kedy to skončilo. Ono to nejak samo. Zrazu, jednoduché puf a nebolo to tam. Neviem kde sa to stratilo. 

     I láska má zrejme svoje hranice.

     Ale zaslúžiš si, teda, aspoň ten posledný list, pretože si znamenal pre mňa veľa. I teraz znamenáš, ale už nie toľko - stále si viac ako ostatní, ale nie v tom ľúbostnom, lež ľudskom zmysle. 

Láska je ako soľ,

len medzi prsty vždy.

Kto ju mal, zbohatol,

tak ju z rúk nepusti.

     Bolo zážitkom ťa ľúbiť a isto na to tak skoro na to nezabudnem. Budem s tebou zrejme porovnávať všetky moje budúce vzťahy. Ty budeš ten ideál, ten vrchol toho, čo som chcela mať. Ty budeš stelesnenie dokonalosti, s ktorým budem porovnávať mojich budúcich partnerov.

     Bol zážitok ťa spoznať, priniesol si toho veľa, opravil si ma, pomohol si mi a priniesol pocity, ktoré som NIKDY pri NIKOM necítila. Viem, že toto si človek hovorí po každom svojom vzťahu, čo mal, že "nikdy nebolo nič lepšie" ale... ak si porovnám sudy sĺz, počet úsmevov, množstvo motýlikov v žalúdku, tak v tom vedieš jednoznačne ty. 

Láska je ako soľ,

kto ju má, nesmúti,

bez nej by život bol

sivý a bez chuti.

     Bol si to najlepšie, čo som kedy zažila. Zvažovala som kvôli tebe rozchod s mojím vtedajším priateľom, lebo som ťa nevedela vytrieskať z hlavy. Kým to priateľ neurobil za mňa. A ja som sa stala slobodnou a začalo to úplne naplno. Už nebolo nič, čo by mi bránilo ľúbiť ťa. Dovtedy som sa vedela aspoň kontrolovať.

   Ľúbila som ťa, i keď si nebol môj. I keď si patril toľkým dievčatám. I keď si bol vo vzťahu, i keď si nebol, i keď si bol vo viacerých "vzťahoch" naraz. Ľúbila som ťa takého, aký si bol. Akosi nikdy neprišla správna doba ti to povedať. Akosi mi to nikdy neprišlo správne.

     A dievčatá sa ti v živote striedali a ja som stále - až na príležitostné príležitosti a možnosti ťa vytĺcť z hlavy nejakým chlapom - som "verne" stála pri tebe. Isto to nebola z mojej strany dokonalá láska, to nie... ale vždy som sa vracala k tebe. Vždy.

    Minulý rok som takto odmietla kamaráta, lebo som čakala na teba. Odmietla som dať sa dokopy s bývalým, najmä vďaka tebe (ináč by som to asi spravila, ale ja som akosi dúfala, že... ach). Robila som toľko vecí len kvôli tebe. Niektoré dni boli ozaj len o tom, aby som ťa videla.

Láska je ako soľ,

aj chutí po slzách

a občas nosí bôľ

a občas máva strach.

     Veľa ľudí ľúbi a veľa ľuďom sa to nevráti. Ale dneska som ťa videla a uvedomila som si, že necítim už nič. Teda mám ťa rada, ale viac nie. A bola som šťastná. Naozaj šťastná. Že je koniec nasádzania tej masky, ktorú som si pred tebou pokladala na tvár, aby si nevidel, čo k tebe cítim.

    Hovorím si, že v živote sa dejú neočakávané veci, preto sa nedá sľúbiť, že do toho znova nespadnem. Ale neverím tomu a nemyslím si to. Už stačilo. Môžem sa pohnúť ďalej. Bez teba. Budem pre teba všetkým, ale už nie tou, čo na teba čakala v úzadí.

Láska je ako soľ,

práve tak potrebná.

Bez nej je prázdny stôl

a smútok sólo má.

     A ešte niečo. Zamilovala som sa. Tak ozajstne. A podľa všetkého, ak si zaklopem na drevo, to vyzerá zatiaľ tak, že i šťastne. 

- Deviatka



 Blog
Komentuj
 fotka
mojdedo  24. 12. 2015 00:04
Asi to najkrajsie, co som tu kedy precital
 fotka
dumbledore  24. 12. 2015 00:10
Puf, lupienok sa zmenil na rybičku a tá zrazu zmizla, Puf....
 fotka
irishwoman  24. 12. 2015 09:57
Krasne...
Napíš svoj komentár