Milá osmička,
keď som sa rozhodla pred polrokom skoncovať na tomto svete, bol to len krátky ošiaľ a túžba v amoku. Hrala tam rolu bezprízornosť mysle. Keď sa to nepodarilo, bola som chvíľu nahnevaná, neskôr smutná. Ale potom sa to zlepšilo a ja som poďakovala osudu, že som dostala i druhú šancu.
Teraz mám chuť tú šancu zmariť.
Mám pred očami každý deň potvrdenie mojej zbytočnosti. Nedá sa s tým žiť.
Som prítomná, plne pri vedomí, nemám strach, úzkosť, depresiu, nič. Iba sa cítim hrozne prázdne a stratene. Nie som vôbec šťastná a zviera ma pocit, že už nikdy nebudem. Neviem si predstaviť, že môj život bude naskladaný z takýchto dní. Nechcem takýto život. Nechcem byť, nenávidím to.
Neviem, čo viac napísať... myšlienok je akosi málo.
Až na tú jednu.
- Deviatka
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
23. 9.sept. 2016 16:07
Prídu aj pekné dni, vždy prídu.
Napíš svoj komentár