Nachádzam seba,
po boku teba,
na ceste piety,
som ta, kde i ty.
Si...
Si bezbranná radosť,
ale i smútku dáš za dosť,
keď stmieva sa, bolí to,
no príde ráno,
čo opäť zhojí to.
Si snom,
ktorý sa nesplnil,
si moja soľ
a čas to nezmenil,
Si môj deň,
noc
i nočná mora,
čo robí z krotkej ovečky netvora.
Si maska zvrátená,
duša hladná,
duša v duši stratená,
a len toľko máš ľudí rád,
heslom koľko dáš, toľko vráť.
Zvieram ťa veľmi,
a sťa medzi levmi,
hĺbku, čo nevidíš,
keď tresneš dvermi.
Bežím o dušu,
s vetrom o preteky,
len jednu ... ,
nech je aj na veky.
Delia nás veličiny,
skončilo a opäť začína,
poloúsmev mierny,
rozpaky a obnažená vina
nekonečnej hlúposti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
21. 2.febuára 2016 18:08
Ach, tieto 1. nemotorné básnické pokusy.
Napíš svoj komentár