Po dlhom čase dorazil na pobrežia oceánu smútku, ktorý prebrodil, ale na druhej strane ho zase čakala iba páliaca a nehostinná púšť. Neskôr však ustúpila a začali sa objavovať prvé trsy trávy sa nakoniec zliali do stepi zmierenia.
Nebola tak veľká ani nehostinná ako púšte alebo oceán, ale stále bola opustená a nepredvídateľná. V jednej chvíli na nej svietilo slnko a hrialo jeho odovzdane kráčajúce telo a v ďalšej už bol celý mokrý a unavený z pochodu proti búrke, ktorá sa mu opierala do hrude.
Ale aj jej vysoká a škrabajúca tráva postupne vymizla a nahradila ju idylická pobrežná krajinka, ktorej lúky vyzerali, že sa tiahnu do nekonečna. Možno obišiel celý svet a vrátil tam, odkiaľ vyrazil a možno dorazil do úplne novej krajiny.
Ale to ho ešte nezaujímalo, pretože pri prvom pohľade na ňu vedel, že tu chce stráviť veľa času, aj keď nie večnosť, pretože si bol istý, že ešte zďaleka nevidel celý svet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
munchausen
22. 3.marca 2011 21:25
Hm... Návrat márnotratného syna... Uvedomenie si úbohosti prázdneho života a snaha o jeho skutočné naplnenie.
Napíš svoj komentár