Prijmi svojho vnútorného jeba. On ťa odlišuje od ostatných ľudí a zároveň je to, čo s nimi všetkými máš spoločné. Celý život si sa učil ako uľahčiť ľuďom okolo seba spolužitie s tebou a tak si ho postupne zväzoval, stále tesnejšie a tesnejšie do lanka sebaovládania a racionalizácie, tenkého ako rybársky vlasec.

Najskôr si zmeny ľudia okolo teba príliš nevšimli, pretože ako sa okolo teba celý priesvitný obopínal vyzeral si skoro rovnako.
Ale prišiel deň keď sa na teba ľudia začali pozerať inak ako si bol zvyknutý. Zdalo sa, že sa im páči, čo vidia, človeka mladého a inteligentného a rozhodne nie nijakého jeba. Ale to len preto, že už bol taký zamotaný do toho vlákna, že rovnako ako cez tenučké vlásky bieleho hodvábu sa nedá uvidieť zakuklený motýľ tak ani cez tú pavučinu sebakontroly a odpierania sa nedali rozpoznať všetky jeho nemúdre, nechutné, neprijateľné, nespoločenské a nepekné vlastnosti.

Teraz keď si starší a múdrejší už chápeš, že aj keď to nebolo najlepšie riešenie bolo nevyhnutné.
Ale, pretože tu vždy je nejaké ale, uvedomil si si aj, že bez neho nie si nič. On ti prinášal radosť zo všetkých hlúpostí, dával ti vieru v svet, ukazoval ti čo je krása a ako vyzerajú farby života okolo teba.

Takže teraz je to iba na tebe; začneš to lanko pomaličky znova odmotávať alebo chceš byť rozumný a dospelý člen spoločnosti?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
thrwtchr  1. 11. 2011 15:43
prva veta najlepsia
Napíš svoj komentár