Bola to osoba, ktora ma videla ako sa predieram na tento kruty svet. Patrila medzi prvych ludi, co ma drzali v naruci... nie, nie je to moja mama. Je to maja stara mama.
Bola doktorka-na traumatologii,takze mohla byt aj pri porode. Zachranila mnoho ludi, ktori jej boli a su vdacni. Snad. Ja som jej tiez vdacna....za vela.
Ked som bola mala, hojdavala ma v sukni. Hravala sa so mnou, nosila nas s bratom na vylety. Stravili sme spolu tolko chvil...ale predsa ich bolo malo. Chcem, aby sa vratila spat. Nezasluzila si to. Bolo to krute...a teraz uz len spominam...na jej posledne slova venovane mne... LUBIM TA. Bezmocna lezala v posteli, pozerala mi do oci,chytila ma za ruku a s laskou povedala tie slova.Žial...boli posledne...
Tak babi, snáď Ti je v tom nebíčku krásne. Nikdy na Teba nezabudnem...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
markonix
1. 11.novembra 2006 23:18
škoda že milovaní nemôžu žiť večne
3
(.. taky je zivot.. spominaj.. krasne spomienky su poklad, ktory mame len my..v sebe
4
To je mi veľmi ľúto...viem aké to je, prešiel som si tým..Ale jedno viem určite. Kým ostanú v našich spomienkach, budú žiť večne
Napíš svoj komentár